Veľký anglicko-francúzsky durič

FCI rozlišuje Grand Anglo-Français Tricolore č. 322, Blanc et Noir č. 323 a Blanc et Orange č. 324. Všetky patria medzi veľké duriče s pracovnou skúškou a majú krátku srsť. Trikolórny a bielo-oranžový štandard uvádzajú 60 až 70 cm; bielo-čierny rozlišuje pohlavia a povoľuje inú toleranciu.

Databáza preto zámerne nezobrazuje jedno číslo FCI ani jeden rozsah. Konkrétny pes musí byť identifikovaný presným názvom a rodokmeňom.

Spoločným menovateľom je práca duriča vo svorke, vytrvalosť, orientácia na pach a hlasné sledovanie zveri. Bielo-čierny štandard navyše opisuje priateľského psa blízkeho ľuďom a ľahko zvládnuteľného v koterci.

Tieto pracovné znaky nie sú zárukou rovnakej povahy všetkých troch plemien ani každého jedinca. Majiteľ musí počítať so samostatným rozhodovaním na stope, hlasom a potrebou bezpečného vedenia. Povaha sa overuje pri rodičoch konkrétneho plemena.

Tieto duriče vznikli pre vytrvalú svorkovú prácu, nie pre krátke mestské venčenie. Domácnosť musí zvládnuť hlas, silný pachový pud a bezpečný terénny program. Samotná záhrada nestačí a plot musí odolať pokusu nasledovať stopu.

Kontakt s deťmi riadi dospelý. Spolužitie so psami môže podporovať svorkový pôvod, no posudzuje sa individuálne. Drobné zvieratá sa chránia pred loveckým správaním. Vhodnosť treba riešiť s chovateľom presného variantu.

Krátka srsť potrebuje jednoduché pravidelné prečesanie. Po práci sa kontrolujú dlhé uši, labky, oči, koža a celé telo kvôli osinám, kliešťom a poraneniam. Mokré uši sa vysušia a zápach alebo výtok rieši veterinár.

Prakticky náročnejší než srsť je bezpečný pohyb. Pes potrebuje pevnú výstroj, identifikáciu, bezpečný prevoz a režim, ktorý zabráni samostatnému odchodu za stopou. Kondícia sa buduje postupne, najmä pri rastúcom jedincovi.

Základom je kontakt s vodičom, privolanie, práca na dlhom vodidle, pokoj pred vypustením a schopnosť ukončiť sledovanie pachu. Voľný pohyb pri zveri sa netestuje náhodným vypustením.

Pachové hry, stopovanie a odborný poľovný výcvik využívajú pracovné vlohy. Svorková minulosť neznamená, že každý pes automaticky prijme cudzie psy; zoznamovanie zostáva riadené. Hlas sa učí prerušiť signálom a náhradným pokojným správaním.

Pre spoločný databázový názov neexistuje jednotný zdravotný program, pretože ide o tri samostatné plemená. Spájať diagnózy alebo testy jedného z nich so všetkými by bolo zavádzajúce.

Záujemca musí najprv overiť presné plemeno v rodokmeni a potom si vyžiadať vyšetrenia požadované jeho aktuálnym klubom pri oboch rodičoch. V bežnom živote sa sledujú uši, oči, koža, pohyb, výkonnosť a kondícia; bolesť, krívanie alebo pokles výkonu rieši veterinár.

Žiadny z troch štandardov neurčuje spoločný hmotnostný rozsah ani osobitnú diétu. Dávka sa nastavuje podľa presného plemena, veku, kondície a pracovnej záťaže konkrétneho psa.

Rebrá majú byť hmatateľné a pás rozoznateľný. Odmeny sa započítavajú do príjmu a voda je dostupná počas práce aj po nej. Veľká porcia tesne pred intenzívnym pohybom nie je vhodná. Strata výkonu alebo hmotnosti patrí k veterinárovi.

Anglicko-francúzske duriče vznikali vo Francúzsku spájaním domácich línií s anglickým foxhoundom. Každá farebná vetva sa ustálila ako samostatné plemeno. Bielo-čierny typ štandard spája s krížením Saintongeois a foxhounda v 19. storočí.

FCI ich dnes vedie pod číslami 322, 323 a 324. Spoločný slovenský názov v starej databáze túto hranicu zotrel; profil ju preto vysvetľuje namiesto svojvoľného priradenia jedného štandardu.

• Spoločný názov skrýva tri samostatné štandardy FCI.
• Čísla sú 322, 323 a 324.
• Všetky tri patria medzi veľké duriče s pracovnou skúškou.
• Farba je základným rozlišovacím znakom.
• Anglický vplyv v názve odkazuje najmä na foxhounda.