Toy pudel

FCI vedie toy pudla pod spoločným štandardom č. 172 spolu so štandardným, stredným a trpasličím pudlom. Toy má mať viac ako 24 cm a najviac 28 cm, s toleranciou jeden centimeter pod dolnou hranicou; hľadaný ideál je 25 cm. Databázový uzavretý rozsah túto formuláciu nevie presne zachytiť, preto ostáva prázdny.

Celkový vzhľad má byť harmonický, elegantný a aktívny. Toy si zachováva obraz trpasličieho pudla a rovnaké všeobecné proporcie. Štandard výslovne vylučuje znaky zakrpatenia; mierne menej výrazný môže byť iba vonkajší tylový hrboľ.

Srsť môže byť kučeravá alebo šnúrová. Kučeravá je bohatá, jemná, vlnená, pružná a tvorí rovnomerné kučery; šnúrová vytvára charakteristické povrázky. Obe podoby sú rovnocennou súčasťou štandardu.

Pudel je podľa FCI známy vernosťou, schopnosťou učiť sa a dobre sa cvičiť. Štandard ho opisuje ako príjemného spoločenského psa, inteligentného, pozorného a aktívneho. Veľkostná varieta tieto základné povahové znaky nemení.

Malý pes potrebuje rovnakú zrozumiteľnosť pravidiel ako veľký. Neustále nosenie na rukách alebo riešenie každého podnetu za psa mu nedáva možnosť naučiť sa pokojne reagovať. Vhodnejšie je odmeňovať samostatný pohyb, kontakt s človekom a schopnosť oddychovať.

Citlivosť konkrétneho jedinca sa nedá určiť iba podľa veľkosti. Pri výbere šteňaťa treba sledovať správanie rodičov, spôsob odchovu a reakciu šteniat na nové prostredie, manipuláciu a bežný ruch.

Toy pudel môže žiť v malej domácnosti, ak dostáva pohyb, tréning a pokojné miesto na odpočinok. Rozloha bytu nenahrádza denný program a záhrada sama osebe neposkytuje mentálnu prácu.

Pri deťoch je zásadný dohľad dospelého. Dieťa nesmie psa dvíhať bez pomoci, naháňať ho ani rušiť pri spánku a jedle. Malý pes potrebuje možnosť odísť za bariéru, kde ho nikto nebude nasledovať.

S inými zvieratami sa zoznamuje postupne. Veľkostný rozdiel pri hre treba brať vážne aj vtedy, keď sú oba psy priateľské; bezpečnosť sa neposudzuje iba podľa dobrého úmyslu.

Bohatá srsť rastie priebežne a bez pravidelnej údržby sa plstí. Česanie musí prejsť po vrstvách až ku koži, najmä za ušami, v podpazuší, na nohách a pod postrojom. Frekvencia závisí od dĺžky a úpravy srsti, preto ju nemožno poctivo vyjadriť jediným intervalom pre všetkých psov.

Kúpanie a strih sa plánujú tak, aby sa srsť dala udržať čistá a bez bolestivých uzlov. FCI povoľuje viacero výstavných strihov, no zároveň uvádza, že posudzovanie pudla nie je súťažou v úprave a nadmerný grooming nepodporuje.

Pri toy varietách je dôležitý pokojný nácvik čistenia zubov, kontroly očí, uší, labiek a pazúrikov. Malé rozmery nie sú dôvodom držať psa silou; lepší výsledok prinášajú krátke kroky a odmena za spoluprácu.

Toy pudel sa môže učiť privolanie, chôdzu na vodítku, odloženie, odovzdanie predmetu aj pachové hry rovnako systematicky ako väčší pes. Krátke a pestré lekcie využívajú jeho pozornosť bez únavného opakovania.

Samostatnou témou je bezpečný pohyb v prostredí, kde ho človek alebo väčší pes ľahko prehliadne. Učí sa čakať pred dverami, nevyskakovať bez pozvania z výšky a prísť na signál skôr, než vznikne nebezpečná situácia.

Socializácia zahŕňa rôzne povrchy, zvuky, dopravu, veterinárnu ambulanciu a pokojné psy vhodnej povahy. Cieľom nie je kontakt s každým, ale schopnosť zostať ovládateľný a cítiť sa bezpečne.

Poodle Club of America odporúča pri toy pudloch DNA test na prcd-PRA, každoročné očné vyšetrenie veterinárnym oftalmológom a vyšetrenie luxácie pately. Záujemca má žiadať výsledky oboch rodičov, nie iba všeobecný genetický panel šteňaťa.

DNA výsledok sa interpretuje podľa spôsobu dedičnosti. Prenášač recesívneho variantu nemusí byť chorý; dôležité je zostavenie chovného páru tak, aby nevznikli postihnuté šteňatá. Samotný DNA test navyše nenahrádza klinické očné a ortopedické vyšetrenie.

V bežnom živote sa sleduje chôdza, ochota skákať, oči, chrup a telesná kondícia. Preskakovanie kroku, žmúrenie, narážanie do predmetov alebo bolesť pri pohybe treba riešiť s veterinárom.

FCI hmotnosť toy pudla neurčuje. Kŕmenie sa preto nastavuje podľa veku, aktivity a telesnej kondície konkrétneho psa, nie podľa neoficiálneho univerzálneho čísla pre plemeno.

Pri malej dennej dávke môžu maškrty tvoriť nečakane veľkú časť príjmu. Odmeny z tréningu sa započítavajú do porcie a hmotnosť sa sleduje pravidelne. Rebrá majú byť nahmatateľné pod primeranou vrstvou tuku a pás viditeľný.

Šteňa dostáva kompletné krmivo určené pre rast a porcie primerané jeho veku. Nechutenstvo, opakované tráviace ťažkosti alebo náhla zmena hmotnosti patria na veterinárne vyšetrenie, nie k náhodnému striedaniu doplnkov.

Francúzsky názov caniche podľa FCI súvisí so slovom cane, teda kačica. V iných krajinách názov plemena odkazuje na čľapkanie vo vode. Pudel bol pôvodne využívaný pri love vodného vtáctva a zo svojho predka barbeta si zachoval viacero vlastností.

Štandard uvádza, že v roku 1743 sa pomenovanie caniche používalo pre sučku barbeta. Barbet a pudel sa neskôr postupne oddelili a chovatelia formovali samostatný typ. Obľubu spoločenského psa podporila priateľská, radostná a verná povaha aj možnosť výberu zo štyroch veľkostí a viacerých farieb.

Toy nie je samostatné plemeno s oddelenou históriou. Je najmenšou veľkostnou varietou jedného pudlieho štandardu a pri opisovaní pôvodu sa preto nemá vytvárať fiktívny samostatný rodokmeň.

• Toy pudel je veľkostná varieta pudla, nie samostatné plemeno.
• Hľadaná ideálna výška podľa FCI je 25 cm.
• Štandard povoľuje kučeravú aj šnúrovú srsť.
• Pôvod názvu caniche súvisí s francúzskym slovom pre kačicu.
• FCI výslovne odmieta znaky zakrpatenia aj pri najmenšej variete.