Tosa Inu

Tosa je veľký, robustne stavaný pes so širokou hlavou, pomerne malými visiacimi ušami, štvorcovou papuľou a silnými čeľusťami. Krk je svalnatý, hrudník široký a hlboký, chrbát rovný a bedrá široké. Chvost je pri koreni hrubý, smerom ku koncu sa zužuje a v pokoji siaha po päty.

Štandard FCI uvádza iba dolnú hranicu výšky: najmenej 60 cm pri psoch a 55 cm pri sučkách. Hornú hranicu ani hmotnosť neurčuje. Databázové polia preto nezobrazujú neoverený uzavretý rozsah.

Srsť je krátka, tvrdá a hustá. Povolená je červená, plavá, marhuľová, čierna a žíhaná farba; mierne biele znaky na hrudi a labkách sú prípustné. Pohyb má podľa štandardu pôsobiť robustne a mohutne.

FCI opisuje povahu tosy štyrmi slovami: trpezlivosť, rozvaha, smelosť a odvaha. To nie je prísľub bezproblémového správania každého jedinca, ale cieľ plemenného typu. Agresivita aj prehnaná plachosť sú podľa štandardu vylučujúce chyby.

Pri takomto silnom psovi je rozhodujúca predvídateľnosť. Majiteľ musí vedieť čítať reč tela, predchádzať konfliktom a nastaviť pravidlá, ktoré platia rovnako doma aj vonku. Pokojné správanie sa buduje od šteniatka a nesmie sa zamieňať za pasivitu alebo ponechanie psa bez vedenia.

Povahu nemožno posudzovať iba pri jednom krátkom stretnutí. Pri výbere šteňaťa má zmysel vidieť matku, pýtať sa na správanie oboch rodičov v bežných situáciách a vyberať chovateľa, ktorý otvorene hovorí aj o náročných stránkach plemena.

Tosa potrebuje domácnosť, ktorá dokáže riadiť kontakt s návštevami, deťmi a inými zvieratami bez improvizácie. Plemeno nemožno označiť za automaticky vhodné alebo nevhodné pre každú rodinu; rozhoduje konkrétny jedinec, jeho pôvod, socializácia a schopnosti dospelých.

Deti nesmú psa rušiť pri spánku alebo kŕmení a kontakt musí viesť dospelý. Pes potrebuje vlastné pokojné miesto a možnosť odísť. Veľkosť a sila znamenajú, že aj neúmyselné strčenie môže mať následky.

Stretnutia s inými zvieratami sa riadia bariérou, vodítkom a dostatočným odstupom. Spoločné bývanie sa nevyhodnocuje podľa jedného pokojného dňa a hodnotné predmety či kŕmenie sa spočiatku spravujú oddelene.

Krátka hustá srsť nepotrebuje zložitú úpravu. Pravidelné prečesanie odstráni uvoľnené chlpy a zároveň umožní skontrolovať kožu, hrčky alebo drobné poranenia. Kúpanie má zmysel podľa potreby, s dôkladným vysušením kožných záhybov a priestoru pod krkom.

Súčasťou rutiny je kontrola visiacich uší, očí, zubov, pazúrikov a vankúšikov labiek. Na manipuláciu treba psa zvykať po malých krokoch, aby veterinárne vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo zápasom so silným dospelým jedincom.

Pohyb sa prispôsobuje veku, kondícii a počasiu. Rastúci pes nepotrebuje nútený vytrvalostný výkon ani opakované skoky. Dospelému prospievajú pravidelné kontrolované prechádzky, čuchanie a pokojná práca s človekom.

Výcvik začína bezpečnou manipuláciou, privolaním, chôdzou na uvoľnenom vodítku, odložením a schopnosťou pokojne míňať ľudí aj psy. Odmeňovanie žiaduceho správania musí byť presné a pravidlá zrozumiteľné. Hrubý nátlak môže zvyšovať konflikt a nie je náhradou za dobré riadenie situácie.

Socializácia neznamená nútiť šteňa do kontaktu s každým psom. Cieľom je neutrálne a ovládateľné správanie v rôznych prostrediach, pri návšteve veterinára, v premávke aj pri nečakanom zvuku. Kvalita skúseností je dôležitejšia než ich počet.

Majiteľ musí mať fyzicky bezpečné vybavenie, nacvičený núdzový obrat a plán pre návštevy či stretnutia v úzkych priestoroch. Voľný pohyb patrí iba do spoľahlivo zabezpečeného priestoru.

Štandard FCI je opis exteriéru a povahy, nie zoznam zdravotných vyšetrení. Pri tose preto nie je korektné dopĺňať diagnózy alebo testy bez aktuálneho oficiálneho programu konkrétneho chovateľského klubu.

Záujemca má od chovateľa žiadať konkrétne veterinárne výsledky oboch rodičov, vysvetlenie zdravotnej histórie línie a možnosť overiť dokumenty. Všeobecné tvrdenie, že rodičia sú zdraví, nenahrádza pomenovaný výsledok vyšetrenia.

Počas života sa sleduje pohyb, dýchanie, koža, chrup, telesná kondícia a každá náhla zmena správania. Krívanie, neochota vstávať, kolaps, bolestivé brucho alebo ťažkosti s dýchaním si vyžadujú veterinárne posúdenie.

Kŕmna dávka sa určuje podľa veku, telesnej kondície, aktivity a odporúčania výrobcu kompletného krmiva. FCI neuvádza hmotnostný rozsah tosy, preto nemožno vytvoriť jednu správnu dávku pre celé plemeno podľa čísla na váhe.

Kondícia sa sleduje pohľadom aj pohmatom: rebrá majú byť nahmatateľné pod primeranou vrstvou tuku a zhora má byť rozoznateľný pás. Zmenu dávky je vhodné robiť podľa vývoja kondície, nie podľa porovnávania s cudzím psom.

Čerstvá voda musí byť stále dostupná. Náhla strata chuti, opakované vracanie, nápadné zväčšenie brucha alebo nepokoj nie sú dôvodom na skúšanie novej diéty, ale na bezodkladnú konzultáciu s veterinárom.

FCI uvádza, že zápasy psov majú v Japonsku tradíciu od 14. storočia. Tosa vznikla v oblasti, po ktorej nesie meno, z pôvodného psa šikoku a postupného kríženia so západnými plemenami.

Štandard menuje buldoga, mastifa, nemeckého stavača a nemeckú dogu. Zároveň dodáva, že podľa niektorých záznamov sa uplatnil aj bernardín a bulteriér, no roky ich použitia nie sú známe. Túto neistotu je dôležité zachovať a nepredkladať ju ako presne zdokumentovaný rodokmeň.

Pôvodné využitie štandard označuje ako zápasníckeho psa, dnešné ako strážneho psa. FCI vedie tosu v skupine 2 medzi molosoidnými plemenami dogovitého typu, bez pracovnej skúšky.

• Tosa nesie meno podľa japonskej oblasti, v ktorej sa plemeno formovalo.
• FCI ju uvádza aj pod zaužívaným označením japonský mastif.
• Štandard určuje iba minimálnu výšku, nie hornú hranicu ani hmotnosť.
• Medzi povolenými farbami je červená, plavá, marhuľová, čierna a žíhaná.
• FCI dnes uvádza jej využitie ako strážneho psa.