Taliansky chrtík

Taliansky chrtík má podľa FCI štandardu štvorcový rámec tela, jemnú kostru a všetky podstatné znaky chrta v malom formáte. Psy aj sučky merajú 32 až 38 cm. Štandard uvádza hmotnosť najviac 5 kg; keďže nejde o uzavretý rozsah, číselné pole hmotnosti na stránke zostáva prázdne.

Krátka srsť je jemná, hodvábna a bez strapcov. Povolené sú jednofarebná čierna, sivá a izabelová v rôznych odtieňoch, pričom biela sa pripúšťa iba na hrudi a labkách.

Napriek drobnému telu ide o dostihového psa. Potrebuje bezpečný priestor na svižný pohyb, ale zároveň veľa času trávi v tesnej blízkosti rodiny. Krehký vzhľad nesmie viesť k tomu, že sa mu odoprie primeraná aktivita alebo výcvik.

FCI opisuje talianskeho chrtíka ako živého, láskavého a poddajného psa. Na svojich ľudí sa silno viaže a zvyčajne vyhľadáva fyzickú blízkosť. Hrubý hlas, tresty alebo chaotické pravidlá znáša zle; oveľa lepšie reaguje na pokojné vedenie a jasnú rutinu.

Jeho citlivosť nie je to isté ako neschopnosť učiť sa. Krátke, pozitívne lekcie zvláda dobre, no pri nátlaku sa môže stiahnuť a prestať spolupracovať. V neznámom prostredí mu treba dopriať čas, aby si situáciu prezrel vlastným tempom.

Ako chrt reaguje na rýchly pohyb. Voľný beh patrí len na bezpečne oplotené miesto, pretože rozbehnutého psa nemusí zastaviť ani dobre precvičené privolanie.

Taliansky chrtík najlepšie funguje tam, kde môže byť súčasťou každodenného života. Dlhé pravidelné odlúčenie mu nemusí vyhovovať a samotu treba budovať po malých krokoch. V byte môže žiť dobre, ak má zabezpečený pohyb, teplo a bezpečné miesto na odpočinok.

Pri malých deťoch je nutný stály dohľad dospelého. Dôvodom nie je tvrdenie o povahe plemena, ale kombinácia drobného tela a rýchlej detskej hry. Dieťa sa musí naučiť psa nezdvíhať bez pomoci, nerušiť ho v pelechu a nenaháňať ho.

Spolužitie s inými zvieratami závisí od konkrétneho jedinca a socializácie. Pri drobných zvieratách treba pamätať na chrtícku reakciu na pohyb a nespoliehať sa iba na pokojné správanie v dome.

Krátka srsť nepotrebuje strihanie ani zložitú úpravu. Stačí ju pravidelne pretrieť mäkkou rukavicou, skontrolovať kožu a kúpať len podľa potreby. Oveľa dôležitejšia než samotné česanie je ochrana pred chladom: jemná srsť bez izolačnej podsady nechráni telo pri nízkej teplote, vetre ani dlhom státí vonku.

Pazúriky treba udržiavať krátke, aby nemenili postavenie ľahkých labiek. Zuby si zaslúžia pravidelnú domácu hygienu a veterinárne kontroly. Pri hre treba rátať s jemnou kostrou: skoky z nábytku, šmykľavé podlahy a divoká hra s podstatne väčším psom zvyšujú riziko úrazu.

Pohyb má byť pravidelný, nie nárazový. Prechádzky možno doplniť krátkym behom v oplotenom priestore; v zime sa ich dĺžka prispôsobuje počasiu.

Výcvik má byť krátky, pokojný a založený na odmene. Najprv sa oplatí naučiť meno, privolanie na krátku vzdialenosť, pokojné nasadenie postroja, manipuláciu s labkami a zubami a bezpečné zostávanie na mieste.

Čistotnosť môže vyžadovať dôslednú rutinu, najmä v chladnom alebo daždivom počasí, keď sa pes vonku necíti príjemne. Pomáha časté venčenie po spánku, jedle a hre a okamžitá odmena vonku; trest za nehodu iba zvyšuje neistotu.

Socializácia nemá znamenať nútené vítanie každého človeka a psa. Cieľom je pokojne zvládať dopravu, zvuky, rôzne povrchy, veterinárnu manipuláciu a primeraných psích partnerov. Privolanie sa trénuje systematicky, mimo oplotenia však zostáva istotou vodítko.

Pri výbere šteňaťa je dôležité pýtať si konkrétne výsledky vyšetrení rodičov, nie iba všeobecné uistenie, že sú zdraví. Italian Greyhound Club of America odporúča vyšetrenie patiel, štítnej žľazy a pravidelné očné vyšetrenie chovných jedincov.

Jemná stavba končatín si vyžaduje prevenciu úrazov: bezpečný povrch, kontrolované zoznamovanie s väčšími psami a obmedzenie skokov z výšky najmä u šteniat. Krívanie, neochota došliapnuť alebo náhla bolestivosť sa neriešia čakaním, ale veterinárnym vyšetrením.

Súčasťou bežnej prevencie je kontrola zubov, telesnej hmotnosti, kože a pazúrikov. Zdravotná sekcia nenahrádza veterinárnu diagnostiku ani individuálny plán starostlivosti.

Kŕmna dávka sa má riadiť aktuálnou kondíciou, vekom a množstvom pohybu, nie iba nízkym číslom na váhe. Pri takom malom psovi predstavuje aj niekoľko maškŕt významnú časť denného príjmu, preto sa odmeny pri výcviku započítavajú do dávky.

Vhodné je kompletné krmivo určené pre danú životnú fázu. Šteňa potrebuje rovnomerný rast bez nadbytočnej energie, dospelý aktívny pes zasa dávku primeranú záťaži. Telesná kondícia sa posudzuje pohmatom rebier a pohľadom na pás, nie snahou dosiahnuť všeobecné číslo, ktoré FCI štandard ani neuvádza ako rozsah.

Voda musí byť stále dostupná. Náhle zmeny krmiva sa robia postupne; opakované tráviace problémy alebo nechutenstvo patria veterinárovi.

FCI štandard spája predkov malých chrtov so starovekým Egyptom. Cez územie dnešného Grécka sa mali dostať do Talianska už na začiatku 5. storočia pred naším letopočtom. Najväčší rozmach zažili počas renesancie na šľachtických dvoroch.

Podobu malého elegantného chrta zachytili viacerí talianski aj zahraniční maliari. Dnešné plemeno však nie je iba historickým spoločenským psom: štandard jeho využitie uvádza ako dostihového psa a pohyb ostáva podstatnou súčasťou jeho potrieb.

Názov Piccolo Levriero Italiano doslova odkazuje na malého talianskeho chrta. Anglické pomenovanie v platnom štandarde je Italian Sighthound.

• FCI ho klasifikuje medzi krátkosrsté chrty, hoci veľkosťou pripomína spoločenské plemená.
• Psy aj sučky majú v štandarde rovnaký rozsah výšky 32 až 38 cm.
• Biela farba je prípustná iba na hrudi a labkách.
• Malé chrty sa objavujú na umeleckých dielach už stáročia; výrazný rozmach plemeno zažilo počas renesancie.
• Platný FCI štandard uvádza jeho využitie ako dostihového psa.