Stredný pudel

FCI vedie stredného pudla pod spoločným štandardom č. 172 so štandardnou, trpasličou a toy varietou. Meria viac ako 35 cm a najviac 45 cm. Otvorenú dolnú hranicu databázový uzavretý rozsah nevie vyjadriť bez skreslenia, preto ostáva prázdny.

Stavba má byť harmonická, mierne dlhšia než výška, s ušľachtilou hlavou a ľahkým pružným pohybom. Srsť môže byť kučeravá alebo šnúrová; obe podoby sú rovnocenné a jediný enum by jednu z nich nesprávne vylúčil.

FCI opisuje pudla ako verného psa schopného učiť sa a dobre sa cvičiť. Má byť inteligentný, pozorný, aktívny a príjemný spoločník. Veľkostná varieta tieto základné znaky nemení.

Rýchla učiteľnosť zahŕňa aj nechcené návyky, preto potrebuje presné signály a konzistentný režim. Krátke pestré lekcie fungujú lepšie než mechanické opakovanie. Povahu konkrétneho šteňaťa treba hodnotiť podľa rodičov, raného odchovu a reakcie na nové prostredie.

Stredný pudel môže žiť v byte aj dome, ak má pravidelný pohyb, učenie, kontakt s rodinou a pokoj. Malé množstvo uvoľnenej srsti neznamená bezúdržbové ani zaručene hypoalergénne plemeno.

Pri deťoch dospelý chráni priestor psa a učí šetrnú manipuláciu. Zoznamovanie s inými zvieratami prebieha postupne a misky či odpočívadlá sa spočiatku spravujú oddelene. Úspech závisí od konkrétnej povahy, socializácie a režimu domácnosti.

Bohatá rastúca srsť sa rozčesáva po vrstvách až ku koži. Uzly sa tvoria najmä za ušami, v podpazuší, na slabinách, nohách a pod výstrojom. Povrchovo uhladený pes môže mať pod vrchnou vrstvou bolestivo splstnatenú srsť.

Kúpanie, sušenie a strih sa plánujú podľa dĺžky účesu a schopnosti majiteľa udržiavať srsť doma. Kontrolujú sa uši, oči, zuby a pazúriky. Šteňa sa na kefu, sušič a manipuláciu učí v krátkych odmeňovaných krokoch.

Stredný pudel zvláda presnú poslušnosť, pachové úlohy, aportovanie a rozličné športy. Základom zostáva privolanie, uvoľnené vodítko, odloženie, odovzdanie predmetu a pokoj pri ošetrovaní srsti.

Náročnosť sa zvyšuje postupne a chybu treba vnímať ako informáciu, že úloha bola príliš ťažká. Socializácia zahŕňa dopravu, povrchy, ľudí, pokojné psy, veterinára aj nácvik samoty. Aktívny pes sa musí cielene učiť tiež nerušene oddychovať.

Poodle Club of America odporúča pri stredne veľkých pudloch overiť minimálne vyšetrenia zodpovedajúce varietám používaným v chove: oči, bedrové kĺby a relevantné DNA testy podľa aktuálneho klubového programu. Presný rozsah treba potvrdiť v klube, keďže americký systém nevedie európsku strednú varietu samostatne.

Výsledky sa overujú pri oboch rodičoch. DNA panel nenahrádza klinické očné ani ortopedické vyšetrenie a výsledok prenášača sa interpretuje podľa spôsobu dedičnosti.

FCI hmotnosť stredného pudla neurčuje. Denná porcia sa preto nastavuje podľa veku, aktivity a telesnej kondície konkrétneho psa, nie podľa neoverenej univerzálnej tabuľky.

Rebrá majú byť hmatateľné a pás rozoznateľný, hoci ho bohatá srsť opticky zakrýva. Maškrty z výcviku sa započítavajú do dávky. Domácu varenú stravu má zostaviť veterinárny odborník na výživu; náhle zmeny chuti, smädu či hmotnosti patria k veterinárovi.

Názov caniche súvisí podľa FCI s francúzskym slovom pre kačicu, kým názvy v iných jazykoch odkazujú na pohyb vo vode. Pudel pôvodne pomáhal pri love vodného vtáctva a zachoval si viacero vlastností barbeta.

V roku 1743 sa pomenovanie caniche používalo pre sučku barbeta; neskôr sa oba typy oddelili. Stredný pudel nemá samostatný historický štandard. Je referenčnou veľkostnou podobou, voči ktorej FCI opisuje zväčšenú štandardnú a zmenšenú trpasličiu varietu.

• Stredný pudel je jedna zo štyroch veľkostných variet.
• Meria viac ako 35 a najviac 45 cm.
• FCI povoľuje kučeravú aj šnúrovú srsť.
• Pôvod plemena súvisí s prácou pri vodnom vtáctve.
• Štandardná varieta má byť zväčšeným obrazom strednej.