Sibírsky husky

Sibírsky husky je stredne veľký pracovný pes s kompaktným, dobre osrsteným telom, vzpriamenými ušami a chvostom nosením ako metla. Podľa štandardu je jeho pohyb ľahký a zdanlivo bez námahy — na to bol chovaný.

Podstatné je, čo plemeno robilo. Nie je to strážny pes, nie je to služobný pes ani spoločenský psík. Je to ťažný pes, ktorý mal v tíme prejsť s ľahkým nákladom veľkú vzdialenosť miernym tempom. Všetko na ňom — stavba, srsť, chuť bežať aj tvrdohlavosť — vyplýva z tejto úlohy.

Zaujímavá je aj farebná pestrosť. Štandard nedáva prednosť žiadnej z povolených farieb ani žiadnemu vzoru. Modré oči nie sú znakom kvality ani chyby; prípustné sú modré, hnedé aj rôznofarebné.

Husky je priateľský, spoločenský a k ľuďom otvorený. Cudzieho človeka spravidla víta a strážiť nebude — očakávať od neho strážneho psa je nedorozumenie.

Je to zároveň pes so silnou vlastnou vôľou. Nie je hlúpy, práve naopak: rýchlo pochopí, čo od neho chcete, a potom zváži, či mu to stojí za to. V záprahu musel vyhodnotiť situáciu sám, aj proti pokynu vodiča, ak bol ľad tenký. Táto samostatnosť z plemena nezmizla.

Hlasový prejav má neobvyklý. Šteká málo, zato zavýja a vydáva široké spektrum zvukov, ktorými sa dohovára.

Lovecký pud je silný. Mačka, sliepka alebo králik sú pre neho korisť a socializácia to zmierni, nie zruší.

Nudiaci sa husky je deštruktívny pes. Nie zo zlomyseľnosti, ale z nevyužitej energie.

Husky je k ľuďom priateľský a s deťmi vychádza dobre — je hravý, znášanlivý a nemá sklon k podráždenosti. Vzhľadom na silu a temperament je vhodnejší tam, kde deti už nie sú batoľatá.

S inými psami sa spravidla znáša výborne; je to plemeno chované na prácu v tíme a spoločnosť iného psa mu robí dobre. K mačkám a drobným zvieratám je to opačne — lovecký pud je silný a ani pes vyrastený s mačkou nemusí byť voči cudzej mačke spoľahlivý. Sliepky, králiky a hlodavce sú pre huskyho korisť.

Do bytu sa plemeno nehodí. Nie preto, že by v byte ničil sám osebe, ale preto, že bez dvoch hodín skutočného pohybu je nespokojný a to sa prejaví zavýjaním a deštrukciou.

Záhrada situáciu nerieši automaticky — sama ho nezabaví a bez poriadneho plotu z nej odíde.

Ideálny majiteľ huskyho je človek, ktorý sa sám hýbe: beží, bicykluje alebo behá na lyžiach a psa berie so sebou.

Srsť je dvojitá, s hustou podsadou, a starostlivosť je paradoxne jednoduchá — okrem dvoch období v roku, keď je náročná veľmi.

Praktické minimum:

• česanie raz týždenne, počas výmeny podsady denne a dôkladne až ku koži
• kúpanie len zriedka, srsť je samočistiaca a časté kúpanie ju poškodzuje
• kontrola labiek po behu na tvrdom povrchu a v zime po soli
• kontrola pazúrikov

Výmena podsady je u tohto plemena samostatná kapitola. Dvakrát ročne pes zhodí celú podsadu v priebehu niekoľkých týždňov a množstvo srsti prekvapí aj skúsených majiteľov. Furminátor alebo podobné hrablo je v tom období nutnosť.

Husky sa nikdy nestriha. Dvojitá srsť izoluje proti teplu rovnako ako proti chladu a po ostrihaní dorastá nekvalitne. V horúčavách pomáha tieň, voda a presun pohybu na ráno a večer.

Plot je súčasťou starostlivosti rovnako ako kefa. Plemeno vie skákať, prehrýzať a najmä podhrabávať — pletivo musí byť dostatočne vysoké a zapustené do zeme.

Toto plemeno nie je pre každého a najčastejšie sklamanie prichádza práve tu.

Tri veci, ktoré treba prijať:

• Privolanie u huskyho nie je spoľahlivé. Nie preto, že by bol zle vycvičený, ale preto, že bol tisíc rokov šľachtený na beh dopredu. Pohyb na voľno patrí do bezpečne oploteného priestoru a inak na vodítku alebo na dlhej šnúre.
• Uteká a kope. Podhrabaný plot, otvorená bránka alebo pretrhnutá šnúra — husky sa nestratí, on odíde. Ide o najčastejšiu príčinu, prečo tieto psy končia v útulkoch.
• Ťahá. Ťah je jeho pracovnou náplňou a odnaučiť ho úplne sa nedá. Praktickejšie je dať mu na to priestor — canicross, bikejöring alebo skijöring, kde je ťah žiaduci.

Výcvik funguje krátky, pestrý a odmenou vedený. Dril plemeno unudí a tvrdý prístup ho vypne.

Zamestnanie je pri huskym dôležitejšie než poslušnosť. Dve hodiny pohybu denne je minimum a čím viac z toho je práca v ťahu, tým pokojnejší pes doma je.

Sibírsky husky patrí k zdravším plemenám svojej veľkosti, ale niekoľko rizík má:

• Očné ochorenia — juvenilný sivý zákal, progresívna atrofia sietnice a dystrofia rohovky. Vyšetrenie očí u oboch rodičov je pri tomto plemene štandard.
• Dysplázia bedrových kĺbov — výskyt je nižší než u mnohých plemien podobnej veľkosti, vyhodnotenie rodičov však patrí k základu.
• Dermatóza reagujúca na zinok — kožné ochorenie prejavujúce sa chrastami okolo očí, papule a na labkách.
• Hypotyreóza — znížená funkcia štítnej žľazy, prejaví sa apatiou, priberaním a zhoršením kvality srsti.
• Epilepsia — v plemene popísaná.
• Prehriatie — nie je to dedičné ochorenie, ale najčastejšia akútna hrozba. Pes s dvojitou srsťou vyšľachtený pre mráz zvláda letné horúčavy podstatne horšie než väčšina plemien.

Pri kúpe šteňaťa žiadajte doklad o vyšetrení očí a kĺbov oboch rodičov.

Husky je pri svojej veľkosti prekvapivo nenáročný na množstvo krmiva. Čukotské psy pracovali na dávkach, ktoré by iné plemená rovnakej hmotnosti nedokázali využiť, a táto efektivita metabolizmu ostala.

Praktický dôsledok: dávka podľa tabuľky na obale býva pre huskyho príliš veľká. Riadiť sa treba kondíciou psa, nie odporúčaním výrobcu.

Časť jedincov trpí dermatózou reagujúcou na zinok — kožným ochorením spôsobeným zhoršeným vstrebávaním zinku, ktoré sa prejaví chrastami okolo očí, papule a na labkách. Ak sa taký nález objaví, patrí k veterinárovi, nie k výmene krmiva naslepo.

Po náročnej záťaži platí to isté ako pri iných pracovných plemenách — jedlo až po vychladnutí psa a pokoj po ňom.

Predkovia plemena pochádzajú od čukotských kmeňov na severovýchode Sibíri, ktoré chovali stredne veľké záprahové psy na prepravu nákladu na dlhé vzdialenosti v extrémnom chlade. Chovný cieľ bol jednoznačný: vytrvalosť, nenáročnosť na krmivo a znášanlivosť v tíme.

Na Aljašku sa psy dostali začiatkom 20. storočia počas zlatej horúčky, kde vzbudili pozornosť výkonmi v záprahových pretekoch. Ako krajina pôvodu je preto podľa FCI vedené USA — tam sa plemeno ustálilo a bolo popísané.

Najznámejšou epizódou v dejinách plemena je záchranná misia v roku 1925, keď záprahy dopravili sérum proti záškrtu do odrezaného mesta Nome. Štafeta psích záprahov prekonala vyše tisíc kilometrov v mraze a vďaka nej sa plemeno preslávilo po celom svete.

Zaujímavosťou je, že ide o jedno z geneticky najstarších plemien — jeho línia sa oddelila veľmi skoro a je bližšie k pôvodným severským psom než k moderným úžitkovým plemenám.

• V roku 1925 dopravili záprahy huskyov sérum proti záškrtu do odrezaného aljašského mesta Nome. Štafeta prekonala vyše tisíc kilometrov v mraze a preslávila plemeno po celom svete.
• Husky takmer nešteká — dorozumieva sa zavýjaním a širokou škálou zvukov, ktoré znejú takmer ako reč.
• Patrí ku geneticky najstarším plemenám; jeho línia sa oddelila od ostatných psov veľmi skoro a je bližšia pôvodným severským psom než moderným úžitkovým plemenám.
• Modré oči nie sú znakom kvality ani chyby. Štandard pripúšťa modré, hnedé aj rôznofarebné oči a žiadnej farbe nedáva prednosť.
• Metabolizmus plemena je mimoriadne úsporný — čukotské záprahy pracovali na dávkach krmiva, ktoré by psy inej plemennej príslušnosti rovnakej hmotnosti nedokázali využiť.