Ruský toy

Ruský toy meria pri oboch pohlaviach 22 až 27 cm a podľa štandardu váži najviac 3 kg. Databáza nevie bezpečne zapísať iba hornú hranicu hmotnosti, preto hmotnostné stĺpce zostávajú prázdne.

Je to jemne stavaný, dlhonohý pes s ľahkou kostrou a suchým svalstvom. Existujú dve rovnocenné varianty: hladkosrstá má krátku priliehajúcu srsť bez lysín, dlhosrstá má dlhšiu srsť na tele a výrazné strapce na ušiach, končatinách a chvoste.

Malá veľkosť neznamená pasivitu. Štandard zdôrazňuje aktívny a zvedavý temperament; pes potrebuje pohyb, učenie aj možnosť bezpečne skúmať okolie.

Ruský toy má byť aktívny, veľmi veselý, zvedavý a silne oddaný svojmu človeku. Nemá byť bojazlivý ani agresívny. Pri drobnom psovi sa však neistota ľahko prehliadne alebo ospravedlní, hoci aj on potrebuje kvalitnú socializáciu.

Je všímavý a rýchlo reaguje na dianie. Majiteľ má od začiatku odmeňovať pokoj, aby sa z upozorňovania nestalo nepretržité štekanie.

Nosenie na rukách nemá nahradiť bežný pohyb a učenie. Pes si má bezpečne budovať istotu na vlastných nohách, pričom kontakt s veľkými psami a malými deťmi musí dospelý aktívne riadiť.

Ruský toy môže dobre fungovať v byte, ak dostane pohyb, učenie a spoločnosť. Malý pôdorys neznamená, že môže byť celý deň bez činnosti.

Pri deťoch je rozhodujúca bezpečnosť. Dieťa musí vedieť psa nezdvíhať bez pomoci, nerušiť ho pri odpočinku a nehrať sa s ním hrubo. Preto sa vhodnosť nedá označiť jednoduchým áno pre každú rodinu.

S inými zvieratami rozhoduje zoznámenie a veľkostný rozdiel. Aj priateľská hra s veľkým psom môže drobnému toyovi nechtiac ublížiť.

Hladkosrstú variantu stačí pravidelne pretrieť alebo prečesať mäkkou kefou. Dlhosrstá potrebuje kontrolu strapcov na ušiach, chvoste a končatinách, kde sa môžu zachytiť nečistoty alebo vytvoriť uzlíky.

Pazúriky malého psa sa často neobrusujú dostatočne a vyžadujú kontrolu. Dôležitá je aj domáca starostlivosť o chrup a pravidelné veterinárne prehliadky.

Krehká kostra vyžaduje prevenciu pádov: zabezpečiť schody, vysoký nábytok a nešetrnú hru. Oblečenie v chlade sa volí podľa počasia a konkrétneho psa, nie ako náhrada pohybu.

Výcvik má rovnaké základy ako pri väčšom psovi: privolanie, pokojná manipulácia, chôdza na vôdzke, čistotnosť a schopnosť odpočívať. Krátke tréningy s odmenou využívajú jeho zvedavosť a väzbu na majiteľa.

Socializácia prebieha po malých krokoch. Šteňa sa nemá vystavovať divokej hre s nepomerne väčšími psami ani ho nútiť do náručia cudzích ľudí.

Pri nácviku samoty sa postupuje pomaly. Silná oddanosť majiteľovi nie je dôvodom, aby pes nikdy nezostal krátko sám; cieľom je pokojný návyk bez paniky.

Russian Toy Club of America uvádza ako základné vyšetrenia chovných psov pately, oči a srdce. Medzi voliteľné zaraďuje posúdenie Leggovej-Calvého-Perthesovej choroby, bedier, lakťov a žlčových kyselín.

Kupujúci má vidieť konkrétne výsledky oboch rodičov. Samotné tvrdenie, že pes bol u veterinára, nie je výsledkom ortopedického, očného ani kardiologického vyšetrenia.

Pri malom psovi sa sleduje chrup, chôdza a stabilita kolien. Krívanie, preskakovanie kroku, bolesť pri pohybe alebo náhla neochota skákať patria k veterinárovi.

FCI nepredpisuje osobitnú diétu. Pri psovi s hmotnosťou najviac 3 kg je rozdiel medzi primeranou dávkou a nadbytkom veľmi malý, preto sa krmivo aj maškrty odmeriavajú.

Krmivo musí zodpovedať veku a zdravotnému stavu. Drobné šteňa potrebuje pravidelný režim; náhla slabosť, tras, apatia alebo odmietanie jedla si vyžadujú rýchlu konzultáciu s veterinárom.

Telesná kondícia sa hodnotí pohmatom aj pohľadom. Samovoľné diéty, doplnky vápnika alebo náhrada kompletného krmiva domácimi zvyškami nie sú vhodným preventívnym postupom.

Na začiatku 20. storočia patril anglický toy teriér v Rusku k obľúbeným spoločenským psom. Medzi rokmi 1920 a 1950 sa čistokrvný chov takmer zastavil a miestni chovatelia neskôr obnovovali populáciu z dostupných psov bez úplných rodokmeňov.

Ruský chov sa postupne vydal vlastnou cestou. V roku 1958 sa zo spojenia dvoch hladkosrstých psov narodil jedinec s výraznými strapcami na ušiach a končatinách. Táto vlastnosť sa ďalej upevnila a vznikla moskovská dlhosrstá varianta.

Dnes FCI vedie hladkosrstú aj dlhosrstú podobu v jednom štandarde ako dve varianty ruského toya.

• Plemeno má hladkosrstú aj dlhosrstú variantu v jednom štandarde.
• Dlhosrstá varianta vznikla po narodení neobvykle osrsteného psa v roku 1958.
• Preferovaná výška v štandarde je 25 cm, povolený rozsah je 22 až 27 cm.
• Maximálna hmotnosť je 3 kg.
• FCI vyžaduje aktívnu a veselú povahu bez bojazlivosti alebo agresivity.