Rotvajler

Rotvajler je mohutný, kompaktný a silne stavaný pes v strednej až veľkej kategórii. Podľa štandardu má telo pôsobiť silne a vyvážene zároveň — dĺžka trupu smie prevyšovať výšku v kohútiku najviac o pätnásť percent.

Psy dosahujú 61 až 68 cm v kohútiku, sučky 56 až 63 cm. Zaujímavé je, že štandard výšku ďalej rozdeľuje do pásiem: u psov je 61 až 62 cm malá, 63 až 64 stredná, 65 až 66 veľká a 67 až 68 veľmi veľká, pričom za správnu výšku označuje pásmo 65 až 66 cm. Podobné delenie uvádza aj u súk.

Hmotnosť štandard uvádza jedným číslom — 50 kg u psov a približne 42 kg u súk.

Srsť je dvojitá. Krycí chlp má podľa štandardu strednú dĺžku, je drsný, hustý a priliehavý, na zadných končatinách o niečo dlhší; podsada nesmie cez krycí chlp presvitať.

Farba je nezameniteľná: čierna s jasne ohraničenými znakmi sýtej hnedej na lícach, papuli, hrdle, hrudi a končatinách, nad obomi očami a pod nasadením chvosta.

Vo FCI je plemeno vedené ako spoločenský, služobný a pracovný pes a štandard mu predpisuje pracovnú skúšku.

Rotvajler je pokojný pes s vysokým prahom dráždivosti. Nie je nervózny, nešteká zbytočne a na bežný ruch reaguje minimálne. Práve táto vyrovnanosť je podstatou plemena a pes, ktorý ju nemá, nie je typický rotvajler.

Sebaistota je druhou charakteristickou črtou. Rotvajler sa neplaší, nevyhýba sa a situáciu si vyhodnocuje sám. Nie je to však samostatnosť severských plemien — rotvajler pracuje s človekom a spoluprácu vyhľadáva.

K rodine je oddaný spôsobom, ktorý majitelia opisujú ako fyzický. Chce byť v tej istej miestnosti, sadá si na nohy a sleduje pohyb domácnosti.

Strážny pud je silný a prirodzený. Nepotrebuje výcvik, potrebuje reguláciu — a to je pri tomto plemene kľúčové rozlíšenie. Cieľom výchovy nie je naučiť rotvajlera strážiť, ale naučiť ho, kedy nemá.

K cudzím je zdržanlivý. Očakávať od neho, že bude vítať návštevy nadšením, je nedorozumenie; očakávať, že návštevu pokojne prijme, keď to majiteľ určí, je správne.

Dospieva pomaly. Fyzicky je dospelý okolo dvoch rokov, psychicky neskôr, a v období medzi jedným a dvoma rokmi mnohí majitelia zisťujú, že šteňacia poslušnosť nie je automatická.

Rotvajler je rodinný pes v plnom zmysle slova — pre rodinu, ktorá vie, čo si berie.

K vlastným deťom je oddaný, znášanlivý a ochranársky. Problém nie je v povahe, ale vo fyzike: pes s hmotnosťou dospelého človeka zloží dieťa bokom aj bez úmyslu. Spoločný čas malých detí a rotvajlera patrí pod dohľad a pes musí mať miesto, kam sa môže utiahnuť.

K cudzím deťom a k návštevám platí pravidlo, ktoré si musí osvojiť celá domácnosť: psa predstavuje majiteľ, nie hosť. Rotvajler prijme takmer kohokoľvek, koho mu jeho človek pokojne predstaví — a odmietne toho, kto sa presadí sám.

S inými psami vychádza po socializácii, ale psy rovnakého pohlavia môžu byť problém, najmä ak nemali skúsenosti z mladosti. S mačkou v domácnosti spolužitie funguje, ak spolu vyrastali.

Do bytu sa plemeno nehodí. Nie je hlučné ani deštruktívne, ale potrebuje priestor, pravidelný pohyb a miesto, kde môže byť pokojne strážcom.

Ideálny majiteľ rotvajlera je človek, ktorý už psa viedol, má čas na výcvik a je ochotný prijať, že jeho pes bude v očiach okolia vždy posudzovaný prísnejšie než iné plemená. To sa nedá zmeniť — dá sa na to len pripraviť.

Starostlivosť o srsť je nenáročná a s výnimkou dvoch období v roku takmer symbolická.

Krátky priliehavý krycí chlp sa raz týždenne prejde gumovou kefou. Na jar a na jeseň pes zhodí podsadu a v tom období treba česať častejšie — podsada je hustá a chlpov je viac, než by čierny hladkosrstý pes napovedal.

Praktické minimum:

• česanie raz týždenne, počas preperovania niekoľkokrát do týždňa
• kontrola uší, ktoré priliehajú a nevetrajú
• kontrola pazúrikov a labiek; pri hmotnosti plemena je stav labiek dôležitý
• kontrola zubov a čistenie

Podstatnou súčasťou starostlivosti je manažment sily. Päťdesiatkilový pes, ktorý sa ťahá na vodítku, je nebezpečný aj bez zlého úmyslu. Chôdza pri nohe sa preto trénuje od šteňaťa, kým sa to dá ustáť rukou.

Rovnako dôležité je obdobie rastu. Rotvajler dorastá dva roky a v tom čase nesmie skákať z výšky, behať dlhé úseky po tvrdom povrchu ani chodiť po schodoch častejšie, než musí. Kĺby veľkého plemena sa v raste poškodia nenávratne.

Pozemok potrebuje pevný plot a bezpečnú bránu — nie preto, že by pes utekal, ale preto, že nikto cudzí sa nesmie dostať dnu bez vedomia majiteľa.

Pri rotvajlerovi je výcvik súčasťou zodpovednosti, nie voliteľným doplnkom.

Plemeno sa učí ochotne a rýchlo, pracuje s človekom rado a v služobnej kynológii patrí k špičke. Ale ide o psa s hmotnosťou dospelého človeka, so silným strážnym pudom a s vysokým sebavedomím — a to je kombinácia, ktorá nedovoľuje improvizáciu.

Štyri veci, ktoré rozhodujú:

• Socializácia od šteňaťa a bez výnimiek. Do štvrtého mesiaca musí šteňa poznať mesto, hluk, cudzích ľudí, deti, iné psy a bežné situácie. Rotvajler, ktorý vyrástol na dvore, ostane neistý — a neistota u silného psa je nebezpečnejšia než akákoľvek povahová tvrdosť.
• Chôdza na vodítku ako priorita. Trénuje sa v šteňacom veku, kým váži pätnásť kilogramov.
• Regulácia strážneho pudu. Cieľom nie je naučiť psa strážiť — to vie sám. Cieľom je jasné pravidlo, kedy sa nestráži: pri návšteve, na ulici, pri deťoch.
• Dôslednosť namiesto tvrdosti. Rotvajler nátlak znesie, ale nepracuje potom pre človeka, len proti tlaku. Pokojné, jednoznačné a nemenné pravidlá fungujú lepšie.

Výcvikovú skupinu s cvičiteľom, ktorý má skúsenosť so služobnými plemenami, treba pri tomto psovi považovať za povinnú súčasť výbavy.

Pred kúpou si overte aj praktické veci: poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú psom, prípadné povinnosti vyplývajúce z miestnych predpisov obce a pravidlá pre chov či dovoz plemena v krajinách, kam plánujete so psom cestovať. Tie sa štát od štátu líšia a menia sa.

Rotvajler je silné plemeno, ktoré však patrí k tým s kratším vekom. Sledovať treba:

• Dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov — pri tomto plemene najdôležitejšie vyšetrenie vôbec; vyhodnotenie oboch rodičov je pri kúpe základ, nie bonus.
• Osteosarkóm — nádorové ochorenie kostí, na ktoré sú veľké plemená vrátane rotvajlera náchylné; prvým príznakom býva krívanie bez zjavnej príčiny.
• Torziu žalúdka — akútny život ohrozujúci stav; prejaví sa nafúknutým bruchom, neúspešným pokusom o vracanie a nepokojom. Pri tomto stave sa nečaká do rána.
• Ochorenia srdca — najmä subaortálna stenóza, ktorá sa zisťuje ultrazvukovým vyšetrením.
• Ochorenia oka — vyhrnutie a zavinutie viečka.
• Ochorenia kĺbov v raste — osteochondróza; súvisí s prekrmovaním a preťažovaním mladého psa.

Pri kúpe šteňaťa žiadajte vyhodnotenie bedrových a lakťových kĺbov oboch rodičov a informáciu o ich srdcovom vyšetrení. Pýtajte sa aj na dosiahnuté skúšky rodičov — pri plemene s predpísanou pracovnou skúškou je to legitímna otázka o povahe, nie o tituloch.

Rotvajler je veľké plemeno s pomalým rastom a s tendenciou priberať v dospelosti. Kŕmenie sa preto rozdeľuje na dve úplne odlišné etapy.

V období rastu je najväčšou chybou prekrmovanie. Rýchlo rastúce šteňa veľkého plemena zaťažuje ešte nedozreté kĺby a výsledok sa dá vidieť na röntgene o rok neskôr. Šteňa nesmie byť tučné a nesmie dostávať vápnik navyše bez odporúčania veterinára.

V dospelosti platí:

• kŕmiť dvakrát denne, dávku odvážiť
• po jedle nechať psa hodinu v pokoji — hlbokohrudé plemená ohrozuje torzia žalúdka
• kondíciu kontrolovať hmatom, u čierneho psa nadváhu okom neuvidíte
• pri práci alebo športe dávku zvýšiť podľa kondície, nie podľa tabuľky

Nadváha je pri rotvajlerovi vážna vec. Kĺby už tak nesú päťdesiat kilogramov a každý kilogram navyše skracuje obdobie, keď sa pes hýbe bez bolesti.

Starnúci rotvajler potrebuje menej energie a viac podpory pohybového aparátu. Zníženie dávky okolo siedmeho roku života je pravidlo, nie výnimka.

Plemeno pochádza z nemeckého mesta Rottweil, po ktorom nesie meno. Bolo to pôvodne mesto obchodníkov s dobytkom a psy tohto typu pri práci s dobytkom pomáhali — hnali stáda a strážili majetok obchodníkov na cestách.

Odtiaľ pochádza aj prezývka Rottweiler Metzgerhund, teda mäsiarsky pes z Rottweilu. Pes ťahal vozíky a strážil peniaze, ktoré mu mäsiar uviazal na krk, pretože nikto rozumný by na ne nesiahol.

S rozvojom železníc dopyt po hnacích psoch klesol a plemeno takmer zaniklo. Zachránilo ho, že sa začiatkom 20. storočia ukázalo ako výborný policajný a služobný pes, a od tej doby sa chová predovšetkým na túto prácu.

To je dôvod, prečo FCI dodnes predpisuje pri rotvajlerovi pracovnú skúšku a prečo je vo využití plemena uvedený ako spoločenský, služobný aj pracovný pes. Chov s vylúčením pracovnej zložky nie je pri tomto plemene tradíciou.

Zodpovedajúci je aj dôraz platného štandardu na povahu: požaduje priateľského, pokojného, ovládateľného a spoľahlivého psa a povahové chyby označuje za vylučujúce.

• Plemeno nesie meno podľa nemeckého mesta Rottweil, kde pracovalo pri obchode s dobytkom.
• Prezývka Metzgerhund, teda mäsiarsky pes, pochádza z čias, keď pes ťahal vozík a strážil peniaze, ktoré mu mäsiar uviazal na krk.
• Štandard výšku ďalej rozdeľuje do pásiem a za správnu označuje u psov 65 až 66 cm; 61 až 62 cm je podľa neho malá, 67 až 68 cm veľmi veľká.
• FCI pri rotvajlerovi predpisuje pracovnú skúšku. Chov s vylúčením pracovnej zložky nie je pri tomto plemene tradíciou.
• S rozvojom železníc dopyt po hnacích psoch klesol a plemeno takmer zaniklo. Zachránilo ho uplatnenie v policajnej službe začiatkom 20. storočia.
• Podsada nesmie podľa štandardu presvitať cez krycí chlp — čierna farba rotvajlera má byť celistvá a lesklá.