Moskovský strážny pes

Moskovský strážny pes je veľký, široko stavaný a svalnatý pes mierne obdĺžnikového formátu. Psy majú merať najmenej 68 cm, suky najmenej 66 cm. Preferovaná výška je 77 až 78 cm pri psoch a 72 až 73 cm pri sukách; hornú hranicu štandard neurčuje. Hmotnosť začína pri 55 kg u psov a pri 45 kg u súk, opäť bez hornej hranice.

Hustá, dlhá srsť má dobre vyvinutú podsadu a rovný krycí vlas. Základ je biely s červenými, kombinovanými červeno-čiernymi alebo sobolími škvrnami. Štandard vyžaduje červený odtieň, bielu hruď, určené biele časti končatín a biely koniec chvosta.

RKF opisuje plemeno ako poslušné, sebavedomé a vyrovnané, zároveň samostatné a kontaktné. Má byť oddané majiteľovi a celej rodine, bez neodôvodnenej agresivity. Vrodený strážny inštinkt je výraznou súčasťou jeho povahy.

Pri takomto veľkom strážcovi je dôležitá schopnosť majiteľa riadiť bežné situácie skôr, než sa vyhrotia. Pes má poznať pravidlá pri bráne, návšteve aj stretnutí na vodítku a musí vedieť po upozornení znovu prejsť do pokoja.

RKF plemeno opisuje ako kontaktné, oddané majiteľovi a rodine a použiteľné aj ako spoločenského psa. Súčasne ide o sebavedomého, samostatného strážcu, takže domácnosť musí vedieť riadiť návštevy, pohyb pri bráne a kontakt s cudzími ľuďmi.

Stretnutia s deťmi a zvieratami majú byť pod dohľadom. Samotný štandard nezaručuje správanie konkrétneho jedinca; výsledok ovplyvňuje pôvod, raná skúsenosť, výcvik aj každodenné vedenie.

Dlhá hustá srsť s podsadou sa musí prečesávať až ku koži, najmä na krku, zadnej strane končatín a chvoste, kde je osrstenie bohatšie. Po pobyte vonku sa kontrolujú labky, koža, uši a miesta, v ktorých sa môže zachytiť nečistota.

Manipulácia sa nacvičuje od mladosti. Dospelý pes je veľmi veľký, preto je pokojné prezeranie zubov, uší a labiek praktickou bezpečnostnou zručnosťou, nie iba prípravou na výstavu.

Štandard uvádza dobrú cvičiteľnosť a využitie ako spoločenského, ochranného, služobného i strážneho psa. Základom je spoľahlivá ovládateľnosť: privolanie, chôdza na vodítku, odloženie, pokojná manipulácia a kontrolovaný priechod bránou.

Strážny inštinkt netreba umelo zosilňovať. Výcvik má rozvíjať rozlišovanie bežnej situácie od skutočného podnetu a schopnosť rešpektovať rozhodnutie človeka. Socializácia má byť plánovaná, bezpečná a primeraná veku.

Použitý štandard RKF neuvádza zoznam dedičných ochorení ani ich frekvenciu, preto ich profil bez ďalšieho autoritatívneho podkladu nevymenúva.

Pri kúpe šteňaťa treba žiadať doložené vyšetrenia rodičov podľa aktuálnych pravidiel príslušného klubu, informácie o povahe a údaje o príbuzných. Veľkosť psa zvyšuje význam bezpečnej manipulácie a pravidelných veterinárnych kontrol.

Štandard RKF neurčuje dennú dávku ani typ krmiva. Výživa sa preto nastavuje individuálne podľa veku, kondície, zdravotného stavu a aktivity. Pri raste sa zmeny hmotnosti a kondície sledujú s veterinárom.

Odmeny z výcviku patria do celkového denného príjmu. Konkrétne množstvo nemožno spoľahlivo určiť iba podľa názvu plemena alebo orientačnej hmotnosti.

Plemeno vzniklo v Moskve v päťdesiatych rokoch 20. storočia v Ústrednej škole vojenskej kynológie a chovateľskej stanici Krasnaja zvezda. RKF uvádza, že pri jeho vzniku boli použité kaukazský ovčiak, bernardín a ruský strakatý durič. Za zakladateľa plemena označuje psa Orslan.

Prvý opis plemennej skupiny bol vypracovaný v roku 1958. Štatút plemena získal moskovský strážny pes v roku 1985 a ďalší štandard bol schválený v roku 1992. Profil vychádza zo znenia štandardu RKF schváleného 23. apríla 2008.

• Plemeno vzniklo v chovateľskej stanici Krasnaja zvezda pri škole vojenskej kynológie.
• RKF uvádza medzi zakladajúcimi plemenami kaukazského ovčiaka, bernardína a ruského strakatého duriča.
• Za zakladateľa plemena je označovaný pes Orslan.
• Hornú hranicu výšky štandard neurčuje.
• Preferovaná výška psa je 77 až 78 cm.