Malý modrý gaskonský durič

Napriek slovenskému prívlastku „malý“ ho FCI zaraďuje medzi stredne veľké duriče. Pes meria 52 až 58 cm, suka 50 až 56 cm. Hmotnosť štandard neurčuje. Stavba má byť vyvážená, ušľachtilá a dostatočne pevná na prácu v teréne.

Srsť je krátka, hustá a mierne hrubšia. Čierno-biele škvrnenie z diaľky vytvára bridlicovo modrý efekt. Typické sú čierne platne na bokoch hlavy, biela medzera na temene a trieslové bodky nad očami, ktoré vytvárajú dojem štyroch očí.

Štandard uvádza jemný nos, sústredený spôsob lovu, zvučný hlas a dobrú prácu vo svorke. Mimo práce má byť pokojný, láskavý a ochotný poslúchať. Plachosť sa považuje za chybu.

Ide o duriča, ktorého správanie formovala práca po pachovej stope. Keď zachytí zaujímavý pach, pozornosť sa môže presunúť od človeka k stope. Vedenie preto musí kombinovať vzťah, tréning privolania a fyzické zabezpečenie priestoru.

Pokojná a láskavá povaha podľa štandardu umožňuje život s rodinou, ak domácnosť rozumie hlasnému prejavu a práci po stope. Nie je to pes, ktorému stačí pobyt na dvore bez spoločnej činnosti.

Dobrá práca vo svorke naznačuje sociálne pracovné zameranie, nezaručuje však automatický vzťah ku každému cudziemu psovi alebo domácemu zvieraťu. Zoznamovanie má byť postupné a vedené. Pri deťoch platí dohľad a rešpekt k odpočinku psa.

Krátku hustú srsť stačí pravidelne prečesať a po návrate z terénu prezrieť. Dlhé, dovnútra stočené uši majú siahať aspoň po koniec nosa; po vlhku a práci v poraste ich treba skontrolovať a nechať vyschnúť.

Kontrola zahŕňa oči, labky, medziprstie, pazúriky a kožu, na ktorej sa môžu zachytiť drobné nečistoty. Pes určený na prácu sa na záťaž a náročný povrch pripravuje postupne, nie nárazovým dlhým výkonom.

Základom je privolanie, pokojná manipulácia, chôdza na vodítku a schopnosť pracovať s človekom aj v prítomnosti pachov. Štandard ho opisuje ako psa, ktorý ľahko poslúcha, jeho lovecké určenie však nemožno ignorovať.

Pachové hry a riadené hľadanie využijú prirodzené schopnosti. Voľný pohyb patrí do bezpečného priestoru alebo pod kontrolu podľa miestnych podmienok; zvučný hlas treba od mladosti usmerňovať s ohľadom na susedov.

FCI neuvádza konkrétne dedičné ochorenia ani ich výskyt. Profil preto nevytvára nepodložený zoznam diagnóz. Štandard požaduje funkčne a klinicky zdravé chovné psy a medzi vylučujúce chyby zaraďuje vážne anatomické deformácie a svetlé oči.

Kupujúci si má vyžiadať zdravotné výsledky rodičov podľa pravidiel chovateľského klubu. Pri dlhých ušiach má zmysel pravidelná vizuálna kontrola; príznaky zápalu patria veterinárovi.

FCI neurčuje hmotnosť, dennú dávku ani typ krmiva. Množstvo sa preto prispôsobuje veku, kondícii, zdravotnému stavu a skutočnej aktivite. Pracujúci durič počas sezóny nemá rovnakú spotrebu energie ako pes v pokojnom režime.

Zmeny dávky majú byť postupné a opreté o sledovanie telesnej kondície. Konkrétnu výživu pri raste, intenzívnej práci alebo ochorení treba konzultovať s veterinárom.

Plemeno vzniklo zámerným zmenšením veľkého modrého gaskonského duriča. FCI spája tento vývoj priamo s praktickým využitím menšieho psa pri love. Obľúbenou korisťou bol zajac, štandard však uvádza aj použitie pri love väčšej zveri.

Francúzsko je krajinou pôvodu a francúzština autoritatívnym jazykom štandardu. FCI vedie plemeno v skupine 6, sekcii stredne veľkých duričov, pod číslom 31.

• Názov Petit Bleu de Gascogne označuje zámerne zmenšenú podobu veľkého gaskonského duriča.
• FCI ho napriek slovu „malý“ radí medzi stredne veľké duriče.
• Čierno-biele škvrnenie vytvára z diaľky bridlicovo modrý farebný dojem.
• Trieslové bodky nad očami vytvárajú tradičný efekt „štyroch očí“.
• Štandard osobitne vyzdvihuje jemný nos, zvučný hlas a prácu vo svorke.