Kanárska doga

Aktuálny štandard FCI používa názov Presa Canario. Ide o stredne veľkého až veľkého molosa s obdĺžnikovým telom, mohutnou hlavou a čiernou maskou. Psy merajú 61 až 66 cm a vážia 45 až 57 kg, sučky 57 až 62 cm a 40 až 50 kg.

Krátka hrubšia srsť prilieha k telu a väčšinou nemá podsadu. Povolené sú žíhané, plavé, pieskové a čierne sfarbenia s obmedzenými bielymi znakmi. Robustná stavba nemá vylučovať pohyblivosť; štandard žiada obratný, pružný pohyb s dobrým záberom.

Toto nie je pes, pri ktorom stačí hodnotiť vzhľad. Dôležitejšia je stabilná povaha, ovládateľnosť a schopnosť majiteľa bezpečne riadiť kontakt s okolím.

FCI opisuje vyrovnaného a veľmi sebavedomého psa, oddaného majiteľovi, poslušného k rodine a podozrievavého voči cudzím. Má pevný postoj, pozorný výraz a nízky hlboký štekot. Strážny pud je súčasťou plemena a netreba ho cielene povzbudzovať.

Sebavedomie sa nesmie zamieňať s nekontrolovanou agresiou. Žiaduci pes dokáže prijať vedenie, upokojiť sa a reagovať primerane situácii. Majiteľ musí poznať reč tela a zasiahnuť skôr, než sa napätie zmení na konflikt.

Tvrdosť a fyzické tresty zvyšujú riziko odporu. Fungujú jasné pravidlá, pokojná dôslednosť, kontrolované skúsenosti a odmeňovanie správania, ktoré chce človek vidieť opakovane.

Presa Canario môže byť rodine hlboko oddaný, no domácnosť musí mať jednotné pravidlá. S deťmi je potrebný stály dohľad dospelého; veľký pes môže dieťa zraniť aj bez zlého úmyslu a nesmie byť rušený pri jedle alebo odpočinku.

Spolužitie s ďalšími zvieratami závisí od socializácie a jednotlivca. Zoznamovanie sa robí postupne, zdroje sa spravujú oddelene a domácnosť musí vedieť psy bezpečne rozdeliť.

Byt nie je vhodné prostredie len preto, že pes doma odpočíva. Potrebuje priestor, pravidelný pohyb, bezpečný režim návštev a majiteľa schopného zvládnuť jeho silu. Pravidlá obce, poistenia a cestovania si majiteľ overuje podľa aktuálneho miesta.

Krátku srsť stačí raz týždenne pretrieť gumovou rukavicou alebo kefou. Počas línania sa uvoľnené chlpy odstraňujú častejšie. Kožné záhyby na hlave nemajú byť nadmerné, napriek tomu sa kontrolujú a udržiavajú suché a čisté.

Pravidelne sa sledujú uši, pazúriky, chrup a labky. Veľký silný pes musí od šteňaťa pokojne znášať dotyk, nasadenie náhubku a veterinárne vyšetrenie; nácvik manipulácie je súčasť starostlivosti, nie voliteľný trik.

Pohyb má budovať svaly a ovládateľnosť bez núteného preťažovania rastúceho psa. V horúčave sa aktivita presúva na chladnejšie časti dňa a vždy je dostupná voda a tieň.

Prioritou je bezpečná ovládateľnosť: privolanie, chôdza na voľnom vodítku, odloženie, odchod od podnetu, výmena predmetu a pokojné nasadenie náhubku. Cviky sa najprv upevňujú bez rušenia a potom sa prostredie s rozumom sťažuje.

Socializácia nemá znamenať voľný kontakt s každým psom a človekom. Cieľom je neutrálne, predvídateľné správanie a dôvera v majiteľa. Kontrolované pozorovanie z bezpečnej vzdialenosti je často hodnotnejšie než nútené zoznamovanie.

Stráženie sa neposilňuje. Plemeno ho prináša prirodzene a tréning má naopak rozvíjať vypnutie, presmerovanie a bezpečné odovzdanie situácie človeku. Oplotenie, brány a návštevy potrebujú pevný režim.

Štandard FCI nevymenúva povinné zdravotné testy. Budúci majiteľ si má overiť aktuálne podmienky klubu, ktorý vrh registruje, a vyžiadať dohľadateľné výsledky oboch rodičov spolu so zdravotnou históriou línie.

Pri molosovi je dôležité sledovať funkčné dýchanie, oči, kožu, pohyb a primeranú telesnú kondíciu. Štandard vyžaduje veľké otvorené nozdry a pohyblivého psa; hlučné dýchanie v pokoji alebo výrazná neochota k pohybu sa nemajú považovať za normálny znak typu.

Krívanie, zmena postoja, opakované kožné problémy alebo náhle nafúknutie brucha vyžadujú veterinárne posúdenie. Prevenciou zostáva rozumný rast, kondícia a pravidelné kontroly.

Denná dávka sa nastavuje podľa veku, telesnej kondície a záťaže v rámci hmotnostného rozpätia uvedeného štandardom. Mohutný vzhľad nie je dôvodom na prekrmovanie; nadváha zhoršuje pohyb a zvyšuje záťaž kĺbov.

Šteňa dostáva kompletné krmivo určené pre rast veľkých plemien. Tempo rastu sa nesnaží urýchliť vysokou dávkou ani doplnkami vápnika bez veterinárneho odporúčania. Kondícia sa kontroluje pohmatom rebier a pravidelným vážením.

Dennú dávku je vhodné rozdeliť a veľké jedlo neumiestňovať tesne pred intenzívny pohyb ani po ňom. Maškrty z výcviku sa započítajú do celkového príjmu.

Plemeno pochádza z ostrovov Tenerife a Gran Canaria. FCI uvádza, že vznikalo spojením pôvodného psa majorero s molosmi privezenými na Kanárske ostrovy. Výsledkom bol silný, no pohyblivý pes používaný najmä na stráženie a ochranu dobytka.

Historické záznamy zo 16. a 17. storočia opisujú úlohy týchto psov v miestnej správe a hospodárstve. Pracovná potreba formovala robustnú stavbu, nízky hlas, odhodlanie a rezervovanosť voči neznámym ľuďom.

FCI plemeno definitívne uznala pod štandardom č. 346. Aktuálny názov Presa Canario nahradil staršie označenie Dogo Canario, ktoré sa stále objavuje v literatúre a medzi chovateľmi.

• Aktuálny oficiálny názov FCI je Presa Canario.
• Plemeno vzniklo na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria.
• Tradičnou úlohou bolo stráženie a ochrana dobytka.
• Štandard požaduje čiernu masku pri plavých a žíhaných jedincoch.
• Napriek robustnej stavbe má byť pohyb obratný a pružný.