Kanaanský pes

Kanaánsky pes má stredne veľké, vyvážené telo štvorcového rámca. Rozdiel medzi pohlaviami má byť zreteľný. Klinovitá hlava, vztýčené uši, zatočený chvost a pevný pohyb zodpovedajú psovi prispôsobenému náročnému prostrediu.

FCI uvádza výšku 50 až 60 cm a hmotnosť 18 až 25 kg spoločne pre plemeno; psy môžu byť výrazne väčšie než suky. Keďže zdroj neuvádza samostatné rozpätia pre každé pohlavie, párové databázové polia zostávajú prázdne.

Krycia srsť je hustá, tvrdá, rovná a krátka až stredne dlhá. Podsada je priliehavá a bohatá. Databázový výber jedného typu nevie presne zachytiť celý povolený rozsah, preto zostáva prázdny a údaj je uvedený v texte.

FCI opisuje kanaánskeho psa ako ostražitého, rýchlo reagujúceho a nedôverčivého k cudzím. Je výrazne obranný, ale nemá byť prirodzene agresívny. Zároveň je mimoriadne oddaný a učenlivý.

Obozretnosť nie je dôvodom nútiť psa do kontaktu. Kvalitná socializácia mu dáva čas pozorovať, spája nové situácie s bezpečím a učí ho nasledovať rozhodnutie človeka. Trestanie varovných signálov môže problém skryť bez zmeny emócie.

Vlastnosti konkrétneho jedinca ovplyvňuje chov, skoré skúsenosti aj vedenie. Oficiálne zdroje neposkytujú univerzálne hodnotenie vzťahu k deťom, psom či ostatným zvieratám, preto tieto polia zostávajú nevyplnené.

Kanaánsky pes sa hodí do domácnosti, ktorá rešpektuje jeho obozretnosť, poskytne mu dôsledný výcvik a zabezpečí priestor proti úniku. Návštevy a neznáme situácie je rozumné riadiť, nie nechávať na samostatné rozhodovanie psa.

Kontakt s deťmi vždy sleduje dospelý a pes musí mať pokojné miesto bez vyrušovania. Vzťah k iným zvieratám je individuálny; zoznamovanie má byť postupné a domácnosť má vedieť zvieratá v prípade potreby oddeliť.

Royal Kennel Club ho uvádza pre menší dom aj mestské či vidiecke prostredie, nehodnotí však výslovne byt bez záhrady. Rozhodujú možnosti bezpečného pohybu, nácviku pokoja a dlhodobého naplnenia potrieb konkrétneho psa.

Royal Kennel Club odporúča česanie raz týždenne a uvádza, že plemeno pĺzne. Hustá podsada sa môže uvoľňovať výraznejšie sezónne, preto sa skutočná frekvencia počas pĺznutia prispôsobuje množstvu odumretej srsti.

Praktická starostlivosť zahŕňa:

• dôkladné prečesanie krycej srsti aj podsady bez poškodzovania kože
• kontrolu uší, očí, labiek a kože po pohybe v suchom poraste
• odstránenie osín, tŕňov a parazitov zachytených v srsti
• pravidelné skracovanie pazúrikov a starostlivosť o chrup

Kúpanie sa riadi znečistením a stavom kože. Hustý kožuch treba po namočení dobre vysušiť. Holenie nie je bežnou náhradou za vyčesávanie podsady.

Royal Kennel Club uvádza pohyb do jednej hodiny denne. Presnú intenzitu treba prispôsobiť veku, kondícii a zdraviu. Dôležitou súčasťou programu je možnosť čuchať, skúmať prostredie a riešiť krátke zrozumiteľné úlohy.

Výcvik má stavať na dôvere a odmeňovaní. Prioritou je privolanie, chôdza na vodítku, pokojná manipulácia, výmena predmetov a bezpečné správanie pri návštevách. Nové podnety sa dávkujú tak, aby pes ešte dokázal vnímať človeka a učiť sa.

Kým privolanie nie je spoľahlivé, mimo oploteného priestoru sa používa vodítko alebo dlhá šnúra. Strážnu ostražitosť netreba umelo zvyšovať; praktickejšie je naučiť psa ustúpiť na miesto a ponechať rozhodovanie majiteľovi.

Canaan Dog Club of America uvádza vo svojom zdravotnom stanovisku vyšetrenia bedrových kĺbov, lakťov, patiel, očí veterinárnym oftalmológom a vyšetrenie na autoimunitnú tyreoiditídu.

Od chovateľa je vhodné žiadať:

• dohľadateľné výsledky bedier, lakťov a patiel oboch rodičov
• platné očné vyšetrenie
• výsledok vyšetrenia štítnej žľazy podľa klubového programu
• zdravotnú históriu rodičov a dostupných príbuzných

Vyšetrenie znižuje neistotu pri plánovaní spojenia, ale nie je zárukou zdravia každého šteňaťa. Výsledky treba čítať v súvislosti s rodokmeňom a chovateľ má vedieť vysvetliť svoje rozhodnutia.

FCI ani klubové zdroje neurčujú zvláštnu diétu pre kanaánskeho psa. Vhodné je kompletné krmivo zodpovedajúce veku, zdravotnému stavu a aktivite konkrétneho jedinca.

Odmeny používané pri socializácii a výcviku sa započítavajú do dennej dávky. Hmotnosť 18 až 25 kg zo štandardu opisuje plemeno, ale nenahrádza hodnotenie kondície. Tú treba sledovať hmatom rebier, tvarom pásu a pravidelným vážením.

Trvalá zmena chuti do jedla, hmotnosti, smädu alebo trávenia patrí veterinárovi. Doplnky sa podávajú pri konkrétnej potrebe a po zohľadnení celého jedálnička.

Kanaánsky pes vychádza z pôvodných psov oblasti dnešného Izraela. Royal Kennel Club ho spája s miestnymi páriami, ktoré žili pri ľudských sídlach alebo polodivo v púštnom prostredí a museli sa prispôsobiť nedostatku zdrojov aj prudkým zmenám počasia.

Systematický výber sa začal v roku 1935. Psy sa využívali na stráženie, prenos správ, vyhľadávanie mín a pomoc Červenému krížu. Schopnosť učiť sa a zachovať si ostražitosť bola pri týchto úlohách praktickou výhodou.

FCI vedie plemeno v skupine špicov a primitívnych typov, v sekcii primitívnych typov. Krajinou pôvodu je Izrael a štandard číslo 273 opisuje jeho dnešný exteriér aj temperament.

• Cielený chov kanaánskeho psa sa začal v roku 1935.
• Psy sa využívali aj na prenos správ, vyhľadávanie mín a pomoc Červenému krížu.
• FCI zaraďuje plemeno medzi primitívne typy.
• Povolená srsť môže byť jednofarebná aj škvrnitá, s maskou alebo bez nej.
• Štandard uvádza spoločné rozpätie 50 až 60 cm a 18 až 25 kg.