Grifon belgický

Griffon Belge patrí spolu s bruselským grifonom a brabantíkom medzi malé belgické psy. Všetky tri plemená majú rovnaký základný telesný typ, takmer štvorcové proporcie, pevnú kostru a charakteristickú krátku tvárovú časť. Belgický grifon sa od príbuzných líši najmä drsnou srsťou a farbou.

Hmotnosť podľa spoločného štandardu je 3,5 až 6 kg. Výška sa neuvádza. Hlava je vzhľadom na telo veľká, nos čierny so široko otvorenými nozdrami a papuľa veľmi krátka. Ústa musia zostať zatvorené bez viditeľného jazyka alebo zubov.

Štandard požaduje vyrovnaného, pozorného, hrdého a veľmi bdelého malého psa, ktorý je silno pripútaný k svojmu človeku. Plachosť ani agresivita nie sú správnym prejavom plemena.

Ostražitosť súvisí s pôvodným strážením kočov a stajní. V domácnosti sa môže prejaviť upozornením na nezvyčajný pohyb alebo zvuk. Majiteľ má psa naučiť, kedy stačí upozorniť a následne sa upokojiť; malá veľkosť nie je dôvodom rezignovať na pravidlá a socializáciu.

Silná väzba na majiteľa robí z belgického grifona kontaktného spoločenského psa. Malé telo uľahčuje život v menšom priestore, no nenahrádza spoločný pohyb, výcvik a bezpečné zoznamovanie so svetom.

Pri deťoch musí dospelý chrániť psa pred pádom, stláčaním a rušením pri odpočinku. So zvieratami môže žiť po opatrnom zoznámení, ale historické využitie proti hlodavcom je dôvodom na dohľad pri drobných domácich zvieratách.

Drsná krycia srsť má podsadu, je prirodzene tvrdá, mierne zvlnená a nie kučeravá. Upravuje sa trimovaním tak, aby sa zachovala jej textúra a telesný obrys. Hodvábna alebo vlnená srsť nezodpovedá štandardu.

Brada, fúzy a obočie tvoria typický výraz, ale zachytávajú nečistoty a vlhkosť. Treba ich pravidelne prečesať a po jedle očistiť. Veľké oči nesmú vystupovať a zaslúžia si bežnú kontrolu; ak pes žmúri, slzí alebo si oko trie, patrí k veterinárovi.

Belgický grifon potrebuje rovnaké základy ako väčší pes: privolanie, pokojné čakanie, chôdzu na vodítku, znášanie manipulácie a schopnosť prerušiť štekot. Krátke lekcie s jasnou odmenou využívajú jeho pozornosť bez zbytočného opakovania.

Socializácia má zahŕňať rôznych ľudí, psy, povrchy, dopravu a pokojný pobyt osamote primeraný veku. Cieľom nie je nútiť psa vítať každého, ale predísť strachu a nekontrolovanej reakcii. Hrubý prístup nie je vhodnou cestou k vyrovnanému správaniu.

Štandard opisuje veľmi krátku tvárovú časť, veľké okrúhle oči a široko otvorené nozdry. Pri výbere šteňaťa preto treba sledovať voľné dýchanie, čisté oči a schopnosť pokojne sa pohybovať bez zjavnej tiesne. Jazyk ani zuby nemajú pri zatvorených ústach zostať viditeľné.

FCI neuvádza výskyt konkrétnych ochorení. Kupujúci má žiadať doložené vyšetrenia odporúčané uznaným klubom, veterinárne výsledky rodičov a vysvetlenie zdravotnej histórie línie namiesto všeobecného uistenia.

FCI neurčuje typ krmiva ani dennú dávku. Pri psovi s hmotnosťou iba 3,5 až 6 kg môžu aj malé maškrty tvoriť významnú časť denného príjmu, preto sa dávka posudzuje podľa kondície a skutočnej aktivity.

Krmivo sa mení postupne a telesná hmotnosť sa sleduje pravidelne. Štandard vyžaduje robustného, nie obézneho psa. Individuálne problémy s príjmom potravy, chrupom alebo trávením patria veterinárovi; profil nepredpisuje univerzálnu diétu.

Tri malé belgické plemená pochádzajú z drsnosrstého psa nazývaného Smousje, ktorý sa po stáročia vyskytoval v okolí Bruselu. Psy strážili koče a pomáhali udržiavať stajne bez hlodavcov.

V 19. storočí sa do chovu dostali línie rubínového King Charles španiela a mopsa. Prvé bruselské grifony boli zapísané v belgickej plemennej knihe v roku 1883 a okolo roku 1900 popularite plemien pomohol záujem kráľovnej Márie Henriety. Belgický grifon dnes nesie vlastné číslo FCI 81.

• Belgický grifon má samostatné číslo FCI 81.
• S bruselským grifonom a brabantíkom zdieľa jeden spoločný štandard.
• Od bruselského grifona sa odlišuje predovšetkým čiernou alebo čierno-pálenou farbou.
• Jeho bradu, fúzy a obočie vytvára dlhšia drsná srsť na hlave.
• Predkovia plemena strážili koče a lovili hlodavce v stajniach.