Profil plemena
Entlebucher Mountain Dog · Entlebucher Sennenhund
Entlebušský salašnícky pes je najmenší zo štyroch švajčiarskych salašníckych plemien, ale energiou a pracovnou chuťou rozhodne malý nie je. Je temperamentný, oddaný a ostražitý, potrebuje preto aktívnu rodinu, dôsledný výcvik a kvalitne vyšetrený chov.
Entlebušský salašnícky pes je kompaktný, mierne obdĺžnikový a pohyblivý pes. FCI uvádza výšku 44–50 cm pri psoch a 42–48 cm pri sukách, s toleranciou plus dva centimetre. Hmotnosť štandard neurčuje. Krátka krycia srsť je hustá a lesklá, pod ňou je hustá podsada.
Typická je čierna, žltohnedá až hrdzavočervená a biela kresba s presne určeným rozložením. Plemeno bolo využívané na poháňanie a stráženie dobytka. Stavba má spájať silu s obratnosťou, nie pôsobiť ťažkopádne.
Štandard opisuje živého, temperamentného, sebavedomého a nebojácneho psa. K blízkym ľuďom je dobromyseľný a oddaný, k cudzím môže byť mierne rezervovaný. Je pozorný, inteligentný a ochotný pracovať.
Ostražitosť a rýchla reakcia si vyžadujú socializáciu bez nátlaku. Entlebušský pes potrebuje vedieť nielen podať výkon, ale aj pokojne oddychovať. Ak nemá zmysluplnú činnosť, môže štekať, kontrolovať pohyb ľudí alebo si vytvárať vlastné pastierske úlohy.
Plemeno býva úzko naviazané na rodinu a chce sa podieľať na jej programe. So staršími, poučenými deťmi môže fungovať výborne; mladý pes však hrá prudko a môže skúšať usmerňovať pohyb. Kontakt s malými deťmi preto patrí pod dohľad.
S inými zvieratami je spolužitie reálne pri včasnej socializácii. Dlhé osamotenie a izolácia na dvore mu nesvedčia. V byte môže bývať iba pri veľmi aktívnom režime a zvládnutom štekaní, vhodnejší je domov s bezpečným priestorom a každodennou prácou mimo záhrady.
Hustá krátka srsť sa prečesáva raz týždenne, pri sezónnom pĺznutí častejšie. Kontrolujú sa pazúriky, chrup a uši. Kúpanie je potrebné podľa znečistenia; podsada sa po ňom musí dôkladne vysušiť.
Dospelý zdravý pes potrebuje približne dve hodiny pohybu denne a úlohy pre hlavu. Vhodná je turistika, poslušnosť, pachové hry či primerané psie športy. Prudké skoky a nútený beh sa počas rastu obmedzujú. Hmotnosť sa udržiava štíhla, aby sa zbytočne nezaťažovali kĺby.
Entlebušský pes sa učí rýchlo, ale jeho energia a ostražitosť vyžadujú presné pravidlá. Fungujú krátke, pestré lekcie a odmeňovanie želaného správania. Tvrdé korekcie môžu vyvolať odpor alebo neistotu, kým nedôslednosť podporí neželanú kontrolu okolia.
Od šteňaťa sa trénuje privolanie, pokoj pri návštevách, manipulácia, chôdza na vodítku a schopnosť vypnúť. Socializácia má zahŕňať ľudí, zvieratá, dopravu a rôzne povrchy bez zahltenia. Pastierske vlohy sa dajú bezpečne usmerniť športom alebo cielenou prácou.
Klubové zdravotné programy pri plemene sledujú najmä dyspláziu bedrových kĺbov, oči vrátane progresívnej atrofie sietnice, ektopický močovod a ďalšie nálezy močového systému. V chove sa používajú hodnotenia bedier, očné vyšetrenia a dostupné DNA alebo skríningové testy podľa pravidiel príslušného klubu.
Od chovateľa žiadajte konkrétne výsledky oboch rodičov, nie iba označenie zdravý. Pýtajte sa aj na močové ťažkosti, oči a pohyb príbuzných. Testovanie znižuje riziko a pomáha pri výbere spojenia, no nezaručuje, že pes nikdy neochorie.
Dávka má zodpovedať veku, kondícii a vysokej aktivite. Pri tréningu sa ľahko nazbiera veľa maškŕt, preto sa odpočítajú z denného krmiva. Rebrá majú byť hmatateľné a pás viditeľný.
Šteňa potrebuje kompletné krmivo vhodné pre rast bez svojvoľného pridávania vápnika. Dennú dávku možno rozdeliť do viacerých jedál a po jedle zaradiť pokoj. Plemeno nemá univerzálnu špeciálnu diétu; výživa pri ochorení obličiek, močových ciest alebo inom probléme patrí veterinárovi.
Plemeno pochádza z oblasti Entlebuch v kantónoch Luzern a Bern. Dlho sa nerozlišovalo od appenzellského salašníckeho psa. Prvý opis pod názvom Entlebucherhund pochádza z roku 1889.
V roku 1913 boli štyri psy predstavené profesorovi Albertovi Heimovi a zapísané do švajčiarskej plemennej knihy ako samostatné plemeno. Klub vznikol v roku 1926 a prvý štandard bol dokončený v roku 1927. Malý počet zakladateľov vysvetľuje, prečo je pri chove dôležité sledovať zdravie aj genetickú rozmanitosť.
Praktické odpovede
Dospelý zdravý pes potrebuje približne dve hodiny aktivity denne a pravidelnú mentálnu prácu. Samotný voľný pobyt v záhrade nestačí.
Môže byť pre dobre pripraveného aktívneho človeka, ktorý využije kvalitný výcvik. Energia, ostražitosť a pastierske správanie vyžadujú dôslednosť a čas.
Pýtajte si konkrétne výsledky hodnotenia bedier, aktuálne očné vyšetrenia a testy močového systému alebo ektopického močovodu podľa programu chovateľského klubu.
Pri socializácii a dohľade áno. Mladý pes je prudký a môže usmerňovať pohyb, preto sa deti učia rešpektovať psa a hra má jasné pravidlá.
Nie. Je silno rodinne orientovaný a potrebuje kontakt s ľuďmi, výcvik aj spoločné aktivity. Izolácia zvyšuje riziko štekania a problémového správania.
Bežne raz týždenne, počas výrazného sezónneho pĺznutia častejšie. Hustú podsadu treba po kúpaní alebo plávaní dôkladne vysušiť.
Aktuálna ponuka
Zodpovedný chov