Doberman

Doberman je stredne veľký až veľký, silný a svalnatý pes takmer štvorcového rámca. Napriek sile má pôsobiť elegantne. FCI uvádza výšku 68–72 cm a hmotnosť približne 40–45 kg pri psoch, pri sukách 63–68 cm a 32–35 kg.

Prípustná je čierna alebo hnedá farba s presne rozloženým hrdzavočerveným pálením. Uši sú podľa platného štandardu ponechané prirodzené. Plemeno vzniklo ako spoločenský, ochranný a pracovný pes; pracovná skúška je súčasťou jeho zaradenia FCI.

Štandard požaduje priateľského, pokojného a rodine veľmi oddaného psa. Žiaduca je sebaistota, odvaha, dobrý kontakt s majiteľom a schopnosť prispôsobiť sa spoločenskému prostrediu. Agresivita ani nekontrolovateľná ostrosť nie sú správnym prejavom plemena.

Doberman intenzívne vníma náladu a správanie človeka. Potrebuje blízky kontakt, jasný denný režim a úlohy; dlhé osamotenie mu nesvedčí. Ostražitosť sa nemusí podnecovať. Väčšou úlohou je naučiť psa pokojne vyhodnocovať situácie a reagovať na vedenie majiteľa.

Dobre vedený doberman je doma úzko spätý s rodinou a chce sa zúčastňovať bežného života. Nie je vhodný na izolované držanie na dvore ani pre domácnosť, kde bude pravidelne celý deň sám.

S deťmi môže žiť, ak je stabilný, socializovaný a dospelí dohliadajú na vzájomný kontakt. Jeho rýchlosť a sila vyžadujú jasné hranice. Súžitie s inými zvieratami závisí od včasného zoznámenia a konkrétneho jedinca. Do bytu sa zmestí iba prakticky, no potrebuje veľa pohybu, tréningu a bezpečný režim mimo neho.

Krátka hladká srsť je jednoduchá na údržbu. Raz týždenne stačí gumená rukavica, kontrola kože a pazúrikov. Srsť bez výraznej podsady však neposkytuje dobrú ochranu v mraze; zimný obleček pri dlhšom pobyte vonku je praktická ochrana, nie ozdoba.

Doberman potrebuje pravidelný pohyb, ale aj pokojné miesto v domácnosti. Pazúriky treba udržiavať krátke, pretože dlhé menia postoj a pohyb. U šteniat sa kondícia buduje postupne bez núteného vytrvalostného behu a opakovaných vysokých skokov, kým sa pohybový aparát nevyvinie.

Doberman sa učí veľmi rýchlo a presne si pamätá dobré aj zlé návyky. Od prvého dňa potrebuje jednotné pravidlá, odmeňovanie správneho správania a riadenú socializáciu. Tvrdý výcvik zvyšuje napätie a pri citlivom, rýchlom psovi vytvára nebezpečné konflikty.

Základom je privolanie, chôdza na vodítku, odloženie, pokoj pri návštevách a bezpečná manipulácia. Ochranný výcvik patrí len kvalifikovanému pracovisku a stabilnému psovi; majiteľ ho nepotrebuje na to, aby mal doberman prirodzený strážny pud. Dôležitá je práca hlavou rovnako ako fyzická záťaž.

Najvážnejšou témou je dilatačná kardiomyopatia (DCM). Doberman Pinscher Club of America odporúča pri chovných jedincoch pravidelnú echokardiografiu u kardiológa a 24-hodinový Holter. Normálny výsledok platí pre okamih vyšetrenia a nezaručuje, že sa ochorenie nerozvinie neskôr.

Ďalej sa vyžaduje DNA test na von Willebrandovu chorobu, hodnotenie bedier a lakťov, očí a pravidelné krvné vyšetrenie štítnej žľazy, pečene a obličiek. DNA varianty označované DCM1 a DCM2 samy osebe diagnózu nepotvrdzujú ani nevylučujú; rozhodujú fenotypové vyšetrenia srdca a zdravotná história línie.

Svalnatý doberman má zostať štíhly; rebrá majú byť hmatateľné bez silnej vrstvy tuku a pás viditeľný. Dávka sa riadi aktivitou, vekom a zdravotným stavom, nie iba odporúčaním na obale.

Krmivo pre šteňa veľkého plemena má podporovať rovnomerný rast bez nadbytku energie a minerálnych doplnkov. Vápnik sa bez odporúčania veterinára nepridáva. Dennú dávku je vhodné rozdeliť a po jedle dopriať pokoj. Pri diagnostikovanom srdcovom, pečeňovom alebo inom ochorení patrí výživa veterinárovi; univerzálna domáca diéta pre dobermana neexistuje.

Doberman nesie meno Friedricha Louisa Dobermanna, ktorý pôsobil v nemeckom Durínsku a v 70. rokoch 19. storočia vyberal psy na ochrannú a pracovnú schopnosť. FCI uvádza medzi dôležitými predkami vtedajšie mäsiarske psy, príbuzné ranému rotvajlerovi, a miestne čierno-pálené pastierske psy.

Nové plemeno sa využívalo na stráženie, ochranu stád aj policajnú prácu a začiatkom 20. storočia bolo oficiálne uznané ako policajný pes. Dnešný štandard zachováva pracovný charakter, ale súčasne výslovne žiada ovládateľného a spoločensky prijateľného rodinného spoločníka.

• Doberman je jediné nemecké plemeno pomenované po svojom prvom známom chovateľovi.
• Platný FCI štandard uznáva iba čiernu a hnedú varietu s hrdzavočerveným pálením.
• Uši majú podľa súčasného štandardu zostať prirodzené.
• Policajné využitie mu na začiatku 20. storočia prinieslo prezývku žandársky pes.
• Pracovný štandard zároveň vyžaduje priateľské, pokojné a spoločensky prijateľné správanie.