Bretónsky stavač

Bretónsky stavač je kompaktný francúzsky poľovný pes takmer štvorcového formátu. Štandard ho opisuje ako pevného, harmonického a živého, bez zbytočnej ťažkopádnosti. Môže sa narodiť bez chvosta alebo s veľmi krátkym chvostom.

Psy merajú 48 až 51 cm a sučky 47 až 50 cm; FCI pripúšťa pri hraniciach toleranciu jeden centimeter, preto sú v údajoch uvedené celé prípustné rozsahy. Hmotnosť štandard neurčuje.

Srsť je jemná, ale nie hodvábna, priliehavá alebo mierne zvlnená, nikdy kučeravá. Na končatinách tvorí zástavy. Povolené sú kombinácie bielej s oranžovou, čiernou alebo pečeňovou vrátane belošov a trojfarebných jedincov.

FCI požaduje psa, ktorý sa prispôsobí rôznemu prostrediu, je spoločenský, pozorný a psychicky vyrovnaný. Pri práci má prejavovať loveckú vášeň, dobrý nos, ochotu vystavovať aj prinášať a vlohy na výcvik.

V domácnosti to znamená aktívneho psa, ktorý chce byť súčasťou diania. Citlivo vníma spôsob vedenia; krik a nečitateľné pravidlá znižujú spoluprácu. Pokojný, presný tréning s odmenou využije jeho ochotu pracovať bez zbytočného tlaku.

Bretónsky stavač býva blízky rodine a pri vhodnej socializácii môže dobre žiť s ohľaduplnými deťmi. Dospelý však musí riadiť hru a zabezpečiť psovi miesto, kde ho nikto neruší.

S inými psami spravidla komunikuje dobre, pri drobných zvieratách však rozhoduje lovecký pud a skúsenosť konkrétneho jedinca. Do bytu sa hodí iba domácnosti, ktorá mu každý deň poskytne dlhý aktívny program aj mentálnu prácu.

Priliehavá srsť nepotrebuje zložitú úpravu, ale po pohybe v tráve a kroví sa musí prehliadnuť celé telo. Osobitnú pozornosť si zaslúžia zástavy na končatinách, medziprstové priestory a uši, kde sa zachytávajú semená a nečistoty.

Raz týždenne stačí dôkladné prečesanie; po práci v teréne sa kontrola robí hneď. Pazúriky sa udržiavajú krátke a visiace uši suché. Kúpanie je potrebné podľa znečistenia, nie podľa kalendára.

Najdôležitejšie sú privolanie, pokoj pred vypustením a schopnosť prerušiť sledovanie zveri. Výcvik sa začína na dlhej šnúre a obtiažnosť sa zvyšuje až vtedy, keď pes reaguje spoľahlivo aj pri rušivých podnetoch.

Plemeno dobre využije pachové hry, aportovanie a poľovnícku prácu. Samotné rýchle behanie bez úloh ho nemusí unaviť. Krátke presné lekcie, striedanie činností a odmena za kontakt s človekom udržujú jeho pozornosť.

Použitý štandard FCI neuvádza zoznam dedičných ochorení ani odporúčané vyšetrenia. Pri kúpe šteňaťa preto treba žiadať výsledky vyšetrení rodičov podľa aktuálneho chovateľského poriadku uznaného klubu a vysvetlenie zdravotnej histórie línie.

Pracovný pes potrebuje pravidelnú kontrolu labiek, kože, očí a uší po každom náročnejšom pohybe. Krívanie, opakované trasenie hlavou alebo pokles výkonnosti sa nemajú pripisovať únave bez vyšetrenia.

Denná dávka sa prispôsobuje skutočnej záťaži. Pes pracujúci v teréne má iný výdaj než rodinný spoločník počas pokojnejšieho obdobia, preto sa množstvo nemení iba podľa hmotnosti na obale krmiva.

Kondícia sa sleduje pohmatom rebier a pásom. Odmeny z výcviku sa započítajú do dennej dávky a čerstvá voda musí byť dostupná aj počas výletu či práce. Výrazná zmena hmotnosti alebo výkonnosti patrí k veterinárovi.

Plemeno pochádza z Bretónska v severozápadnom Francúzsku a FCI ho označuje za jeden z najstarších typov stavačov španielskeho typu. Na začiatku 20. storočia sa jeho vlastnosti upevňovali výberom a rôznymi prikríženiami.

Návrh štandardu vznikol v Nantes v roku 1907 a bol prijatý na prvom valnom zhromaždení klubu v Loudéacu 7. júna 1908. Klub už v názve zdôrazňoval prirodzene krátky chvost, ktorý je dodnes jedným zo znakov plemena.

• Je najmenším plemenom stavača podľa štandardu FCI.
• Môže sa narodiť úplne bez chvosta alebo s prirodzene krátkym chvostom.
• Štandard zdôrazňuje prácu na rozličnej zveri a v rozličnom teréne.
• Prvý klubový štandard bol prijatý už v roku 1908.
• Jednofarebná srsť nie je povolená.