Argentínska doga

Argentínska doga je atletický, mezomorfný pes harmonických proporcií. Štandard ju opisuje ako psa, ktorého vzhľad budí dojem sily a energie, kým výraz tváre pôsobí priateľsky a mierne. Nie je to ťažký molos — je to svalnatý pes stavaný na dlhý beh v teréne.

Psy merajú 60 až 68 cm, sučky 60 až 65 cm; ako ideál štandard uvádza 64 až 65 cm pri psoch a 62 až 64 cm pri sučkách. Hmotnosť je približne 40 až 45 kg pri psoch a 40 až 43 kg pri sučkách.

Srsť je krátka a hladká, s priemernou dĺžkou jeden a pol až dva centimetre. Farba je celá biela a štandard pripúšťa jedinú tmavú škvrnu na hlave, ktorá nesmie presiahnuť desatinu jej veľkosti.

Argentínska doga je sebavedomý, vyrovnaný a k vlastnej rodine mimoriadne priateľský pes. Vyhľadáva blízkosť ľudí a vie byť prekvapivo nežná — štandard priamo hovorí o výraze priateľstva a jemnosti.

Zároveň je to lovecké plemeno vyšľachtené na prácu proti veľkej zveri v skupine psov. To znamená vysoký prah bolesti, veľkú odhodlanosť a rýchle reakcie.

Kombinácia loveckého pudu a sily je to, čo robí z tohto plemena psa pre skúseného majiteľa. Nejde o zlú povahu; ide o to, že chyba vo vedení má pri štyridsaťpäťkilovom psovi vážnejšie následky než pri malom plemene.

Strážny pud je výrazný a pes na vlastnom pozemku dáva jasne najavo, kde sú hranice. K cudzím psom, najmä rovnakého pohlavia, býva neznášanlivý.

K vlastnej rodine je argentínska doga priateľská, prítulná a s deťmi trpezlivá. Problémom nie je povaha, ale hmotnosť a razancia pri hre — malé dieťa dokáže neúmyselne zraziť, takže spoločný čas patrí pod dozor.

Zle znáša odsunutie na dvor bez kontaktu s ľuďmi. Je to pes, ktorý chce byť súčasťou domácnosti.

Súžitie s ďalším psom si vyžaduje dôkladné zoznámenie a spravidla ide ľahšie s opačným pohlavím. Pri mačkách a menších zvieratách je namieste veľká opatrnosť, keďže lovecký pud je v plemene silný a bol doň vložený zámerne.

Do bytu sa nehodí. Potrebuje dve hodiny pohybu denne, bezpečne oplotený pozemok a susedstvo, ktoré veľkého psa unesie.

Krátka hladká srsť je nenáročná. Stačí ju raz za čas prejsť gumovou kefou; strihanie ani trimovanie plemeno nepotrebuje a líni len mierne.

Pozornosť si však žiada práve to, čo robí plemeno nezameniteľným — biela srsť a s ňou svetlá koža.

Praktické body:

• ochrana pred prudkým slnkom, najmä na papuli, ušiach a bruchu, kde sa pes ľahko spáli
• v mraze krátka srsť bez podsady nestačí a obleček nie je rozmar
• kontrola uší a labiek po pohybe v teréne
• strihanie pazúrikov, ktoré sú tvrdé a rýchlo rastú

Biela srsť má aj druhú, dôležitejšiu súvislosť. Rovnaký genetický podklad, ktorý spôsobuje bielu farbu, sa v plemene spája so zvýšeným výskytom vrodenej hluchoty — a tá sa dá zistiť len vyšetrením.

Argentínska doga je učenlivá a ochotne spolupracuje, ale nie je poddajná. Potrebuje pokojné, dôsledné a od prvého dňa jednotné vedenie. Tvrdosť u nej zvyšuje napätie a spoluprácu nezlepší.

Základná poslušnosť sa musí zvládnuť v šteňacom veku. Chôdza na vodítku bez ťahania, spoľahlivé zastavenie a odloženie sú pri psovi s hmotnosťou nad štyridsať kilogramov otázkou bezpečnosti, nie pohodlia.

Socializácia musí byť riadená a pokračovať aj v dospelosti, najmä vo vzťahu k iným psom. Voľné výbehy pre psov nie sú pre toto plemeno vhodné prostredie.

Zodpovednosť majiteľa presahuje výcvik. Pred kúpou si overte obecné vyhlášky vo svojej obci, možnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú psom a pravidlá krajiny, do ktorej plánujete so psom cestovať. Podmienky sa líšia a menia.

Pri kúpe šteňaťa žiadajte výsledky vyšetrení oboch rodičov a osobitne výsledok testu sluchu:

• vrodená hluchota — najdôležitejšie riziko plemena, súvisiace s bielou srsťou; zisťuje sa vyšetrením BAER, ktoré sa robí už u šteniat, a môže byť jednostranná alebo obojstranná
• dysplázia bedrových a lakťových kĺbov
• dilatácia a torzia žalúdka — akútny stav, ktorý bez okamžitého zákroku končí smrťou
• hypotyreóza
• glaukóm a ďalšie očné problémy
• slnečné poškodenie kože a s ním spojené nádory na nechránených miestach

Chovateľ, ktorý nevie doložiť vyšetrenie sluchu, nie je pri tomto plemene dobrá voľba. Jednostranne hluchý pes môže žiť plnohodnotne, ale kupujúci to má vedieť vopred.

Argentínska doga je veľký, svalnatý a pohybovo náročný pes. Krmivo s kvalitnou bielkovinou jej prospieva a dávku treba nastaviť podľa skutočnej záťaže — rozdiel medzi psom, ktorý denne beží dve hodiny, a psom v zimnom režime je značný.

Kondíciu je pri krátkej srsti ľahké posúdiť pohľadom aj hmatom. Rebrá majú byť hmatateľné a pri pohľade zboku má byť brucho zreteľne vtiahnuté.

Hlboký a široký hrudník znamená zvýšené riziko dilatácie a torzie žalúdka. Dávku preto rozdeľte na dve porcie a po jedle nechajte psa aspoň hodinu v pokoji.

Šteňa rastie do veľkej hmotnosti a rýchly rast poškodzuje kĺby. Krmivo pre veľké plemená s vyváženým pomerom vápnika a fosforu je namieste; vápnik navyše škodí.

Plemeno pochádza z argentínskej provincie Córdoba a jeho tvorcom bol chirurg Dr. Antonio Nores Martínez, ktorý žil v rokoch 1907 až 1956. Vychádzal zo starého bojového psa z Córdoby, mimoriadne silného plemena, ktoré samo vzniklo krížením buldogov a bulteriérov.

Do chovu vyberal výhradne celé biele psy s mohutnou hlavou a dlhou papuľou. Základ postupne krížil s anglickým buldogom, nemeckou dogou, pyrenejským mastifom, bulteriérom, boxerom, pointrom, bordoskou dogou a írskym vlkodavom. Každé z týchto plemien malo pridať konkrétnu vlastnosť — veľkosť, čuch, vytrvalosť či odvahu.

V roku 1947 bolo plemeno hotové a jeho vzhľad aj povaha ustálené. V tom istom roku bol štandard predstavený v poľovníckom klube v Buenos Aires.

Účelom nebol zápas, ale lov diviaka a pumy v skupine psov — teda práca, pri ktorej museli psy spolupracovať navzájom aj s človekom.

• Plemeno vytvoril chirurg Antonio Nores Martínez a do chovu vyberal výhradne celé biele psy s mohutnou hlavou a dlhou papuľou.
• Na jeho vzniku sa podieľalo osem plemien — anglický buldog, nemecká doga, pyrenejský mastif, bulteriér, boxer, pointer, bordoská doga a írsky vlkodav.
• Štandard uvádza, že pri dvoch rovnako kvalitných psoch sa uprednostní belší z nich.
• Prípustná je jediná tmavá škvrna na hlave s veľkosťou najviac desatinu jej plochy. Druhá škvrna je vylučujúca chyba.
• Plemeno nebolo vyšľachtené na zápas, ale na lov diviaka a pumy v skupine psov — teda na prácu vyžadujúcu spoluprácu, nie samostatnú agresivitu.