Alpský jazvečíkovitý durič

Alpský jazvečíkovitý durič je nízkonohý, robustný a silne osvalený poľovný pes s pevnou kostrou. Pomer kohútikovej výšky k dĺžke tela je podľa FCI približne 2 : 3, takže pôsobí výrazne obdĺžnikovo, no nie krehko ako zmenšenina vysokonohého duriča.

Štandard udáva spoločný rozsah výšky 34 až 42 cm, ideálne 37 až 38 cm pri psoch a 36 až 37 cm pri sučkách. Keďže neurčuje uzavreté rozsahy podľa pohlavia, databázové polia výšky zostávajú prázdne. Hmotnosť štandard neuvádza.

Hustá dvojitá srsť prilieha k telu a chráni psa pred počasím. Typická je tmavá jelenia červeň alebo čierna s jasnými červenohnedými znakmi; malá biela hviezda na hrudi je prípustná.

FCI opisuje inteligentný, priateľský výraz a nebojácnu povahu. V rodine môže byť kontaktný a vyrovnaný, pri práci však rozhoduje samostatne a vytrvalo sleduje pach. To, čo je v lese cennou vlastnosťou, môže byť v bežnom živote náročné na ovládanie.

Ako durič používa hlas a upozorňuje ním na stopu alebo dianie v okolí. Majiteľ musí od začiatku učiť, kedy je hlas žiaduci a kedy má pes odpočívať. Úplné potlačenie prirodzenej hlasitosti nie je realistický cieľ.

K cudzím nebýva bezdôvodne útočný, ale nemusí byť rovnako otvorený ako spoločenské plemená. Samotu znáša lepšie po aktivite a pri postupnom nácviku; dlhé dni bez práce môžu viesť k únikom, hrabaniu alebo hlasným prejavom.

V rodine môže byť priateľský a oddaný, ale najlepšie sa cíti u ľudí, ktorí rozumejú pracovným duričom. S deťmi potrebuje dohľad a pokojné pravidlá; nízky pes nie je hračka a nesmie sa dvíhať za predné nohy ani rušiť pri odpočinku.

Pri iných psoch môže fungovať dobre, najmä ak bol socializovaný. Mačky, hydina a drobné zvieratá však môžu spustiť lovecké správanie. Spoločná domácnosť vyžaduje kontrolované zoznámenie a možnosť bezpečného oddelenia.

Do mestského bytu sa nehodí ako nenáročný malý pes. Potrebuje dlhý pohyb, čuchové úlohy a priestor, kde hlasitosť nebude stálym konfliktom so susedmi. Oplotenie musí počítať s vytrvalým psom, ktorý dokáže sledovať pach aj cez bežnú záhradu.

Hustá krátka dvojitá srsť je praktická a stačí ju raz týždenne vykefovať. V období výmeny podsady sa češe častejšie. Kúpanie sa riadi znečistením; po mokrom teréne treba psa osušiť a skontrolovať kožu pod srsťou.

Po práci sa prezerajú labky, medziprstie, pazúriky, oči, zvesené uši a celé telo kvôli tŕňom, osinám, kliešťom či ranám. Dlhšie pazúriky menia postoj nízkeho psa a zhoršujú istotu na skalách, preto sa kontrolujú pravidelne.

Nízke nohy neznamenajú, že potrebuje iba krátke prechádzky. Je stavaný na vytrvalú prácu v horskom teréne. Kondícia sa buduje postupne a obezita sa nepodceňuje, pretože každý nadbytočný kilogram zvyšuje mechanickú záťaž pohybového aparátu.

Základom je privolanie, práca na dlhom vodidle a schopnosť prerušiť sledovanie pachu. Výcvik začína v jednoduchom prostredí a rušivé podnety sa pridávajú postupne. Pustiť mladého duriča v zazverenej oblasti s nádejou, že sa vráti, nie je tréning.

Pachová práca je najprirodzenejšou náplňou. Aj nepoľovnícka domácnosť môže využívať kontrolované stopovanie, hľadanie predmetov a nosework. Pes sa učí pracovať presne a potom na povel skončiť, napiť sa a odpočívať.

Tvrdý nátlak môže zvýšiť vzdor alebo neistotu. Úspech prináša dôslednosť, kvalitná odmena a jasné kritériá. Socializácia zahŕňa pokojné správanie pri ľuďoch, psoch, doprave, manipulácii a domácich zvieratách, pričom lovecký pud zostáva predmetom manažmentu.

Platný FCI štandard nevymenúva pre alpského jazvečíkovitého duriča dedičné ochorenia ani konkrétny balík zdravotných testov. Bez aktuálneho programu príslušného chovateľského klubu preto nie je správne označiť ľubovoľný zoznam diagnóz za typický pre plemeno.

Kupujúci má žiadať rodokmeň, veterinárny záznam šteňaťa, vysvetlenie zdravotnej histórie línie a doložené výsledky vyšetrení, ktoré vyžaduje klub registrujúci vrh. Pri pracovných rodičoch sú dôležité aj informácie o dlhodobej pohyblivosti a schopnosti pracovať bez bolesti.

Majiteľ sleduje hmotnosť, chôdzu, ochotu skákať alebo ísť po schodoch, kožu, uši a zuby. Náhle krívanie, slabosť, bolesť chrbta alebo zmena správania patrí k veterinárovi. Prevenciou je primeraná kondícia a vyhýbanie sa obezite.

Porcia sa nastavuje podľa telesnej kondície, veku a pracovnej záťaže. Pes v loveckej sezóne môže mať iný výdaj než rodinný jedinec, no zmenu množstva treba robiť postupne a kontrolovať vážením. Hmotnosť štandard neurčuje, preto sa nemožno riadiť jedným číslom z neoficiálnej tabuľky.

Rebrá majú byť hmatateľné a pás viditeľný. Nízka stavba tela nesmie zakryť nadváhu. Odmeny pri stopárskom výcviku sa započítavajú do dennej dávky a zvyšky od stola nenahrádzajú vyvážené krmivo.

Čerstvá voda musí byť dostupná doma aj pri práci. Veľká porcia nepatrí tesne pred intenzívny pohyb ani hneď po ňom. Šteňa potrebuje kompletné rastové krmivo a primeraný, nie nútený pohyb; doplnky sa pridávajú iba po odporúčaní veterinára.

FCI pripomína, že psov podobného vzhľadu používali poľovníci už dávno. Konkrétnejšie dokumentuje výpravy korunného princa Rudolfa Habsburského v rokoch 1881 a 1885, na ktoré jeho hájnici vzali jazvečíkovité duriče z Murstegu a Ischlu do Turecka a Egypta.

V roku 1932 uznali rakúske kynologické organizácie plemeno pod názvom alpsko-krušnohorský jazvečíkovitý durič. Roku 1975 sa názov zmenil na Alpenländische Dachsbracke a FCI určilo Rakúsko ako krajinu pôvodu.

Od roku 1991 je zaradený v sekcii farbiarov. Pracuje na pofarbenej stope poranenej jelenej zveri a ako durič na zajaca a líšku. FCI pri plemene vyžaduje pracovnú skúšku.

• Korunný princ Rudolf vzal predchodcov plemena na poľovnícke cesty do Turecka a Egypta.
• FCI uvádza pomer výšky k dĺžke tela približne 2 : 3.
• Napriek nízkym nohám ide o vytrvalého horského pracovného psa.
• Ideálna farba je tmavá jelenia červeň; prípustná je aj čierna s červenohnedými znakmi.
• Malá biela hviezda na hrudi nie je podľa štandardu chybou.